Bádateľove bájky o vitamíne C

Dnes sa pozrieme na jeden z novších mýty boriacich článkov od alternatívneho portálu Badatel.net 🙂 . Nadpis článku je “Ako si vyrobiť vitamín C, ktorý je účinnejší než ten kupovaný”. A hneď prvý odstavec predstavuje zbraň hromadného ničenia odbornosti…

“Väčšina predávaných doplnkov vitamínu C sú geneticky modifikované. Výrobcovia na ich výrobu najčastejšie používajú genetický modifikovanú kukuricu, z ktorej vitamín C extrahujú.”

Ako môže byť vitamín C, ktorý chemicky predstavuje kyselinu L-askorbovú, teda derivát sacharidov geneticky modifikovaný? Tvárme sa, že sa jedná iba o chybnú vetnú konštrukciu vyplývajúcu z autorovej neznalosti problematiky. Pravdepodobne mal na mysli, že vitamín C bol extrahovaný z rastliny, ktorá bola geneticky modifikovaná. Čo to však mení na jeho účinnosti alebo kvalite? Nič. Rastliny sa najčastejšie geneticky modifikujú za účelom ich lepšej odolnosti voči škodcom. Takže aj keby tvrdenia, že tieto rastliny obsahujú nejaké bájne zdraviu škodlivé látky boli pravdivé, v tomto prípade sú irelevantné lebo vitamín C (kys. L-askorbová) je pred prípravou samotného preparátu (výživového doplnku – tabletiek, šumienky) extrahovaný z rastlinného materiálu a následne purifikovaný – očistený. Tj. zbavený kontaminujúcich látok, ktoré nie sú žiadané. Pre porovnanie na obrázkoch môžete vpravo vidieť vitamín C extrahovaný z geneticky modifikovaných plodín, v strede je molekula vitamínu C získaná chemickou syntézou a vľavo je vitamín C nachádzajúci sa v divo rastúcom ovocí bez pesticídov, priemyselných hnojív – jednoducho bio raw vitamín C.

cecko

ceckocecko

 

 

 

 

Extrakcia vitamínu C z rastlín by však bola v dnešnej dobe ekonomicky i technologicky neefektívna. Vďaka čínskym vedcom dokážeme od roku 1960 v laboratórnych podmienkach z glukózy, cez medziprodukty ako D-sorbitol, L-sorbózu a 2-keto-L-gulónovú kyselinu syntetizovať úplne identickú molekulu L-askorbovej kyseliny ako sa nachádza v prírode.

“Nejde však o prírodný vitamín C, ale o kyselinu askorbovú, ktorá sa získava chemickou premenou cukru.”

Bádateľovi odkazujeme, že KYSELINA L-ASKORBOVÁ je len trochu inteligentnejším pomenovaním VITAMÍNU C a v rastlinách sa tvorí tiež zo sacharidov a ich metabolitov. 😉

 

“Zistilo sa však, že táto kyslá forma vitamínu C preukázateľne ničí prospešnú črevnú mikroflóru a dokonca môže potlačiť imunitný systém namiesto toho, aby ho posilnila.” – je samozrejme nezmysel, keďže sa jedná o identickú molekulu. Fráza „zistilo sa…“ je naozaj veľmi vtipná, lebo aj po dôkladnom hľadaní zdroja a dôkazu tejto účelovej lži, sme sa dopracovali len k pôvodnému článku tu. Ako môžete vidieť jedná sa o ten istý článok ako na bádateľovi, len v anglickom jazyku, bez ďalších referencií a odkazov. Takže ak vás zaujíma kto, kedy, kde a ako zistil že vitamín C preukázateľne ničí prospešnú črevnú mikroflóru a potláča imunitný systém máte smolu, pretože sa jedná len o výmysel  zahraničnej stránky, ktorej cudzí jazyk a alternatívne znejúca doména vyvolala v bádateľovi punc dôveryhodnosti. Niekedy sa pozastavujem nad tým, ako málo stačí bádateľovi bádať, keď ako zdroj uviedol healthy-holistic-living.com a nedokázal uviesť aspoň pôvodného strojcu tohto nezmyslu – livingtraditionally.com.

“Prírodný vitamín C totiž nie je len kyselina askorbová, ale obsahuje aj zložky ako askorbáty (vápenatý, sodný, horečnatý, draselý, zinočnatý a podobne), ďalej askorbyl palmitát či kyselinu D-isoaskorbvú.”

Syntetická kyselina L-askorbová sa vo výživových doplnkoch vyskytuje tiež vo forme svojej soli (chemický pojem) tj. askorbátu (vápenatého, sodného, draselného). Rovnako, aj drvivá väčšina účinných látok ktoré majú chemický charakter slabých kyselín sa vo svojich liekových formách (tabletkách, sirupoch, injekčných roztokoch) nachádza vo forme svojich solí z dôvodu lepšej rozpustnosti a absorpcie v kyslom prostredí žalúdka.

“Za súčasť prírodného vitamínu C sa často považujú aj takzvané bioflavodoidy, ktoré zvyšujú jeho účinnosť v organizme.”

Snáď mal na mysli bioflavoNoidy. Tie sú ako prírodné antioxidanty (resveratrol, kvercetín, rutín) samozrejme prínosom pre naše zdravie. Nie sú ale súčasťou “prírodného vitamínu C”, prírodný vitamín C aj ten syntetický sú stále na vlas rovnaká molekula kyseliny L-askorbovej. Na každom serióznom výživovom doplnku  je uvedená formulka o tom, že daný produkt nesmie (a ani nemá ambíciu) byť náhradou pestrej, vyváženej, racionálnej stravy. Mimochodom… dnes sa bežne predávajú aj výživové doplnky obsahujúce kombináciu vitamín C + bioflavonoidy. Vplyv bioflavonoidov na absorpciu vitamínu C je treba brať s rezervou. Niekoľko farmakokinetických štúdii potvrdilo rozdielnu absorpciu vitamínu C v kombinácii s bioflavonoidmi a bez. Nebol však zistený priepastný rozdiel v absorpcii kyseliny askorbovej a preto je vhodné podotknúť, že celá táto kauza je skôr marketingový ťah ako farmakokinetický problém.  Zdroj tu.

“Pomarančová kôra, podobne ako napríklad jablková šupka, obsahuje oveľa vyšší podiel vitamínov ako samotná dužina.”

Vcelku logické by ale bolo uvedomiť si, akú masu dužiny (napr. jablka) sme schopný skonzumovať, a koľko % z váhy jablka tvorí samotná šupka ktorá síce obsahuje relatívne oveľa viac vitamínu C, ale v absolútnych číslach je to množstvo v porovnaní s  dužinou nepodstatné.

V závere článku píše bádateľ o tom, ako si z pomarančovej kôry vyrobíme prášok plný vitamínu C. Pochopiteľne odporúča použiť bio pomaranče, keďže tie klasické boli ošetrované pesticídmi. Ak náhodou nezoženiete bio (aj to je veľakrát len marketing a objavujú sa správy o obsahoch pesticídov v biopotravinách; zdroj tu), vraj stačí ak tie klasické poriadne umyjete. Tak čo k tomu… aj ja by som chcel žiť vo svete, kde pesticídy nepenetrujú do hĺbky kôry a plodov. 🙂 (Pozn.: niektoré penetrujú, niektoré nie.)

Za cenné rady, podnety a doplnenie textu ďakujem Denisovi Dostalovi.