Zobrazovacie metódy zaujímajú v diagnostickom, ale aj terapeutickom, postupe dôležité miesto. Ak vás postihla nejaká vážnejšia choroba, poväčšine sa im nevyhnete. Nič v medicíne nie je bez rizika a teda je namieste otázka, čo sa mi pri takomto vyšetrení môže stať. Ako by ste reagovali vy, keby vám lekár povedal, že potrebuje röntgenový snímok pľúc? Bez problémov alebo ďakujem, radšej nie? Poďme sa pozrieť, ako je to v skutočnosti s rizikami.

Ultrasonografia (USG)

 

Často nazývaná ultrazvuk. Zvuk je vlastne mechanické vlnenie s určitou frekvenciou. Počuteľný zvuk, teda ten zvuk, ktorý dokáže rozkmitať bubienok v uchu, má frekvenciu od 20 do 20 000 Hz. Ak zvýšime frekvenciu nad 20 kHz, hovoríme o „ultrazvuku“, ktorý nedokážeme vnímať (napr. delfíny, netopiere to dokážu). Podstata sonografie spočíva v tom, že rôzne tkanivá majú rôznu akustickú impedanciu (teda odpor). Ultrazvukové vlny tkanivami čiastočne prechádzajú a čiastočne sa odrážajú práve na základe impedancie. Spätne odrazené vlny sú registrované a počítačový program na ich základe vytvorí obraz, ktorý vidí lekár na monitore. USG sa využíva skoro v každom odbore (gynekológia, interná medicína, chirurgia, neurológia, …) práve pre svoju dostupnosť, bezpečnosť a vyťažiteľnosť. Ide prakticky o vyšetrenie bez rizika, ultrazvukové vlny nemôžu nijakým spôsobom poškodiť tkanivá.

Teoreticky by mohlo dôjsť k zahriatiu plodovej vody, pri vyšetrovaní plodu, čo by mohlo spôsobiť poruchu jeho vývoja, no to by musel gynekológ pôsobiť ultrazvukom na jedno miesto dlhú dobu (aj pár minút) (1). Aby sa nič nepodcenilo, tak sa pristupuje aj k takémuto bezpečnému vyšetreniu s obozretnosťou. USG sa nemá používať na iné ako medicínske účely (ako napr. iba natočenie videa s pohybom plodu bez ďalšieho vyšetrenia). Fotografia, ktorú vám urobí gynekológ počas bežnej prehliadky je v poriadku, nie je dôvod na obavy.

V tehotenstve sa za normálnych podmienok majú vykonať štyri USG vyšetrenia, ktoré plne stačia, ak sa plod vyvíja normálne. Prvé sa robí pri prvej návšteve gynekológa, a slúži na potvrdenie vnútromaternicovej gravidity, na určenie počtu plodov, ich vitalitu, atď. Ďalšie potom v 11.-14., 18.-20. a 28.-32. týždni.

Pri každom vyšetrení sa gynekológ zameriava na niečo iné. Pri prvom vyšetrení sa merajú niektoré rastové parametre a hľadajú sa príznaky, ktoré by poukazovali na vyššie riziko genetickej chyby (napr. nuchálna translucencia). Pri druhom sa lokalizuje placenta, a hľadajú sa možné vrodené vývojové chyby. Pri poslednom sa, okrem iného, merajú tzv. prietoky, ktoré gynekológovi povedia, či je placenta dostatočne funkčná, či nehrozí plodu nedostatok kyslíka. Bližšie informácie tu a tu.

Tieto vyšetrenia sú dôležité a nepredstavujú pre plod nijaké riziko. Naopak, ich nevykonanie by pre plod, ale aj matku mohlo dopadnúť zle, kedy by sa napr. neodhalila porucha placenty a plod by umrel na nedostatok kyslíka, alebo by mohol mať neurologické problémy v dôsledku hypoxie.

 

Skiagrafia

 

Alebo, ľudovo, röntgen. Na rozdiel od USG využíva elektromagnetické vlnenie o určitej vlnovej dĺžke. Elektromagnetické vlnenie je široké spektrum zahŕňajúce ultrafialové svetlo, infračervené svetlo, viditeľné svetlo, mikrovlnné žiarenie, atď. Vždy to závisí od vlnovej dĺžky (napr. viditeľné svetlo ju má cca 400-700 nm). Röntgenové žiarenie má vlnovú dĺžku od 0,01 do 10 nm. Podstata vyšetrenia spočíva v ožiarení určitej časti tela. Žiarenie prechádza cez telo, v tkanivách je čiastočne absorbované, v závislosti od zloženia tkanív a zbytok žiarenia, ktoré prešlo cez telo sa zachytáva na detektore. Ak bolo žiarenie absorbované vo vysokej miere, zachytené žiarenie na detektore bude veľmi nízke a vznikne obraz zatienenia (napr. kosti absorbujú veľa žiarenia, preto vzniká tieň). Áno nepomýlil som sa, pri popisovaní RTG obrazu je všetko biele „zatienenie“ a všetko tmavé „prejasnenie“ – vzniká teda negatív. Najčastejšie sa využíva RTG hrudníka. Výsledný obraz informuje lekára o prípadných zlomeninách kostí, o stave bránice, a stave pľúc a o tvare srdca. Pri bežnom RTG vyšetrení sa robia dve projekcie, najčastejšie zadopredná a bočná.

Aké sú riziká? Röntgenové žiarenie je podľa WHO karcinogénne, pretože môže poškodiť DNA, spôsobiť jeho mutáciu. Bezpečnosť závisí od intenzity žiarenia a od množstva. Vzťah medzi dávkou žiarenia a účinkom na naše telo môže byť dvojaký – deterministický a stochastický. Čo tieto cudzie slová znamenajú? Deterministický princíp hovorí o tom, že existuje prahová dávka, pri opakovanom ožarovaní stúpa intenzita príznakov. Výsledkom je zánik, smrť bunky, ktorá bola opakovane poškodzovaná. Takto vznikajú napr. akútna choroba z ožiarenia alebo poškodenie plodu ožiarením. Druhý, stochastický princíp, sa uplatňuje pri rozvoji zhubných nádorov v dôsledku ožiarenia. Pri stochastickom princípe nedochádza k smrti bunky, ale k jej mutácii. Neexistuje prahová dávka, nevieme povedať, kde je hranica, pod ktorou nehrozí riziko zhubného zvrhnutia bunky a nad ktorou je to veľmi pravdepodobné.

Hoci vplyvom ionizačného žiarenia (kam patrí aj rtg žiarenie)  vznikajú radikály, ktoré poškodzujú DNA, netreba sa ľakať. Bunka má niekoľko mechanizmov, ako opravovať poškodené časti DNA, preto ani desať, ani pätnásť snímkov, za krátku dobu neznamená automaticky rozvoj nádorového ochorenia. Opravy DNA sa dejú aj v zdravom tele často, a je veľmi pravdepodobné, že aj  v tejto chvíli, keď čítate tieto riadky je vo vašom tele nejaká bunka, s chybnou DNA a kde už regulačné mechanizmy a/alebo imunitný systém pracujú, aby sa všetko napravilo.

Dávka, ktorú pacient obdrží pri bežnom vyšetrení nie je nebezpečná. Jeden snímok hrudníka nám dá takú dávku žiarenia, ako prirodzená rádioaktivita z prostredia v priebehu 10 dní. (2) Rádioaktivite sme totiž vystavovaní v každej chvíli a vždy sme aj boli (spomeniem vesmírne žiarenie). Jedno vyšetrenie  spôsobuje menej ako 0,0001% smrteľných prípadov na milión obyvateľov.

Riziko je, samozrejme, vyššie u detí, tehotných žien, atď. Jeden snímok hrudníka môžeme prirovnať k vyfajčeniu 1,5 cigarety, kedy telo absorbuje cca 0,04mSv.

 

Počítačová tomografia (CT)

 

CT využíva taktiež röntgenové žiarenie. Žiarenie prechádza vrstvou tkaniva vo viacerých rovinách, zachytí sa detektorom a obraz sa digitálne spracuje. Oproti skiagrafii je lepšia vyťažiteľnosť, obraz je jasnejší, sú jasnejšie hranice tkanív, avšak, vzhľadom k tomu, že jedným bodom tkaniva prebieha viacero röntgenových vĺn, radiačná záťaž je vyššia. CT brucha alebo hrudníka prináša radiačnú záťaž rovnajúcu sa radiačnej záťaži z prostredia v priebehu 4-5 rokov (pri CT hlavy je to cca 40 rokov). Riziko vzniku rakoviny je 0,1-0,01 %.

Uvádza sa, že v USA môže byť v súčasnosti 1,5-2 % onkologických ochorení spôsobených CT vyšetreniami. (3) Je preto potrebné indikovať CT vyšetrenie len v prípade, že benefit prevýši riziko. V prípade cievnej mozgovej príhody (porážky) musí lekár vedieť, či ide o krvácanie do mozgu alebo či ide, naopak, o upchatie tepny, ktorá zásobuje určitú časť mozgu. Porovnajte si, aký veľký je rozdiel medzi týmito dvoma stavmi s rovnakými prejavmi. (4) Zistenie príčiny má dôsledok na terapiu, ktorá, ak je začatá do 4 hodín od vzniku mozgovej príhody, môže pacienta úplne zbaviť neurologického deficitu a zachrániť od doživotnej invalidity.

CT vyšetrenie sa má vykonať pri vážnych stavoch alebo pri podozrení na ne. Nie je chybou niekoľkokrát ho zopakovať, ak je cieľom monitoring pacienta. Neskoré odhalenie, napr. znova sa zväčšujúceho nádoru, by mohlo mať fatálne následky.

 

Magnetická rezonancia (MRI)

 

Magnetická rezonancia využíva zmenu magnetických momentov jadier niektorých prvkov (hlavne vodíka) v silne statickom magnetickom poli po aplikácii rádiofrekvenčných pulzov. Využívajú sa magnetické vlastnosti atómov, z ktorých sú tkanivá zložené.

Oproti CT vyšetreniu prináša MRI vyššiu citlivosť, pri zobrazovaní mäkkých tkanív (napr. plaky pri sclerosis multiplex nie sú na bežnom CT skoro vôbec viditeľné), možnosť zobrazenia v ľubovoľnej rovine a absenciu ionizačného žiarenia, ktoré telu škodí.

Prečo sa teda nepoužíva len MRI? Pretože nie je tak dostupné ako CT, je drahšie, nie každá nemocnica si ho môže dovoliť. Plus, ak hovoríme napr. o mozgovej príhode, MRI nedokáže presne rozlíšiť medzi čerstvou krvou a inými tekutinami, preto je CT stále prvou voľbou. Skrátka, pri niektorých stavoch je viac prospešné CT alebo iné vyšetrenie ako MRI.

Aké sú riziká? Neboli jednoznačne preukázané, no aj tak sa, pre istotu, neodporúča absolvovať vyšetrenie v prvom trimestri. Samozrejme sa nesmie zabudnúť, že vyšetrenie nie je vhodné pre pacientov s kovovými implantátmi, srdcovými strojčekmi, kochleárnymi aparátmi, atď. (5)

 

Nukleárna medicína – scintigrafia, SPECT, PET

 

Toto vyšetrenie spočíva v aplikácii rádioaktívnej látky naviazanej na špeciálnu molekulu do krvi (tzv. rádiofarmaká) . Molekula sa naviaže na konkrétne miesta v ľudskom tele, spoločne s rádioaktívnou látkou. Pomocou gamakamery dokážeme zachytávať žiarenie, ktoré vychádza z ľudského tela.

Pri bežnom RTG je teda zdroj žiarenia mimo tela, pri scintigrafii je priamo v tele. Výsledný obraz nám nehovorí nič o vzhľade tkaniva či orgánov, ale o ich metabolickej aktivite, o ich funkcii (pozri ilustračný obrázok). Rádiofarmaká sa najviac akumulujú v mieste najvyššej metabolickej aktivity. Vyšetrenie nám umožňuje lokalizovať napr. nádorové procesy (6) . Keďže ide o rádioaktívne látky, jednoznačne existujú riziká, sú však nižšie ako pri CT. Záleží, samozrejme, na tom, o aké vyšetrenie ide, vo všeobecnosti však môžeme prirovnať riziká scintigrafie k rizikám bežného RTG vyšetrenia.

Vyšetrenie je bezbolestné, občasne sa objaví mierny diskomfort. (7)

 

Záver

 

Obrazy získané pri spomenutých zobrazovacích vyšetreniach, napomáhajú diagnostike, urýchľujú začatie terapie a tým pádom zlepšujú prognózu. Vyšetrenia nie sú bez rizika, pri ich indikácii je vždy potrebné si uvedomiť, prečo potrebujem toto vyšetrenie a ako to môže zmeniť terapiu.

Pre porovnanie: pri RTG hrudníka absorbujeme 0,04 mSV, pri scintigrafii pľúc 1,1 mSv. Obe, štatisticky, predstavujú menej ako 0,0001 % smrteľných prípado. Pri CT hrudníka absorbujeme 9,4 mSv, približne rovnako aj pri PET-FDG vyšetrení, čo je menej ako 0,001% smrteľných prípadov. Dopravné nehody predstavujú 0,01 % smrteľných prípadov. A vyfajčenie 15 cigariet denne je o kúsok menej ako 0,1% smrteľných prípadov.

Ak sa, teda, obávame o svoje zdravie, mali by sme začať niekde inde. (zdroj: prednáška doc. MUDr. Lepeja, CSc. z Inštitútu nukleárnej a molekulárnej medicíny v Košiciach, ktorú kvôli autorským právam nemôžeme zverejniť )