Oxygenoterapia

Pred pár dňami sa ku mne prikotúľala otázka ohľadom účinnosti terapie kyslíkom. V medicíne sú bežne používané dve metódy využívajúce kyslík. Najčastejšie sa používa normobarická oxygenoterapia, teda zvýšený prísun kyslíka za normálneho atmosferického tlaku. V posledných desaťročiach sa do popredia dostala aj hyperbarická oxygenoterapia, čo vo voľnom preklade do slovenčiny znamená “terapia kyslíkom pri zvýšenom atmosferickom tlaku”.

Normobarická oxygenoterapia sa využíva najčastejšie pri tzv. hypoxémii a hypoxii, teda pri zníženom obsahu kyslíka v krvi a následne aj pri jeho nedostatku v samotných tkanivách. V tomto prípade sa špeciálnou maskou podáva zmes plynov so zvýšeným percentuálnym zastúpením kyslíka. Môžeme konštatovať, že tento druh terapie pomáha udržiavať pacientovi vitálne funkcie.

Pre pochopenie terapie kyslíkom pri zvýšenom tlaku je nutné vysvetliť princípy prenosu kyslíka krvou. Kyslík je v krvi prenášaný dvoma spôsobmi. Buď sa kyslík viaže na červené krvné farbivo – hemoglobín, ktorý sa nachádza v červených krvinkách, alebo sa rozpúšťa v krvi na základe fyzikálnych zákonov. Obe spôsoby prenosu kyslíka sa podieľaju na celkovo prenesenom množstve rôznym podielom. Za normálneho atmosferického tlaku (101 325 Pa) sa v 1 l krvi rozpustia 3 ml kyslíka, zatiaľ čo v 1 l krvi sa nachádza 140g hemoglobínu (u žien, u mužov o niečo viac) a také množstvo hemoglobínu dokáže pri adekvátnom prekrvení pľúc a správnej ventilácii naviazať 195ml kyslíka. Celkovo teda jeden liter krvi prenáša 197 mililitrov kyslíka do tkanív.
Na základe Henryho zákona, ktorý zjednodušene znie “Rozpustnosť plynu v kvapaline je priamo úmerná tlaku plynu nad kvapalinou.” sa aplikovala do praxe metóda podávania kyslíka v hyperbarických komorách. V týchto zariadeniach je tlak vzduchu väčšinou dvoj- alebo troj- násobne vyšší ako je tlak atmosferický, čo na základe Henryho zákona spôsobí, že množstvo fyzikálne rozpusteného kyslíka v 1 l krvi nebude 3 ml, ale 70 mililitrov! V tejto chvíli považujem za nutné upozorniť, že množstvo kyslíka naviazaného na hemoglobín je od tlaku nezávislé.

Takéto priam extrémne zvýšenie množstva prenášaného kyslíka je užitočné pre terapiu mnohých patologických stavov. Zľahka opíšem najčastejšie indikácie. Hyperbarická oxygenoterapia je nápomocná pri lokálnej hypoxémii tj. lokálny nedostatok kyslíka v nejakom tkanive ktorý je často sprevádzaný ťažko hojacími sa defektmi kože, mäkkých tkanív, gangrénou. Ďalšie využitie je napríklad pri vredoch predkolenia, diabetickej nohe, plynovej gangréne a v neposlednom rade pri liečbe infekcií spôsobenými anaerobnými baktériami (neznášajúce kyslík). Veľmi výzanmné využitie je pri otrave oxidom uhoľnatým, dusičnanmi, barbiturátmi alebo kyanidmi.

Normobarickú i hyperbarickú terapiu kyslíkom je teda možné použiť pre široké spektrum medicínskych problémov, aj v tomto prípade je však nutné pamätať na možné nežiadúce účinky. K najčastejším patria opuchy dýchacích ciest kvôli podráždeniu suchým vysoko koncentrovaným kyslíkom. Z toho dôvodu sa používajú prístroje zvlhčujúce vdychovanú zmes. Nebezpečné je stiahnutie ciev sietnice u novorodencov alebo intoxikácia-otrava kyslíkom či už u dospelých osôb alebo novorodencov. Pravdepodobný je aj vznik voľných kyslíkových radikálov a zabúdať netreba ani na možnosť výbuchu pri neopatrnej manipulácii s kyslíkom :).
Články publikujem aj na svojom blogu.