Asi ste už zachytili termín esenciálny olej. Na Facebooku dokonca existuje skupina There´s an oil for that. Čo sú to tie oleje a fungujú vôbec?
Esenciálne oleje – čo sú zač
Termín esenciálne oleje vznikol doslovným prekladom z angličtiny, kde sa tieto látky nazývajú “essential oils”. Slovo “essential” vyjadruje prchavosť týchto látok, slovo “oils” ich olejovitý charakter. Správny slovenský odborný názov je silice. Rastliny ich tvoria pre rôzne účely – vôňa napr. priláka opeľovače, nepríjemná chuť zas odradí bylinožravce a pod. Silice patria medzi tzv. sekundárne metabolity rastlín, čo znamená, že nie sú nevyhnutné pre ich prežitie, môžu však plniť nejakú funkciu, ktorú môžeme (ale nemusíme) poznať.
Silice sa z rastlín získavajú špeciálnym spôsobom – destiláciou s vodnou parou, alebo destiláciou s vodou. Pri destilácii s vodou sa časť rastliny obsahujúca silice varí s vodou v špeciálnej aparatúre, unikajúca vodná para so sebou unáša silicu a vstupuje do chladiča, kde kondenzuje naspäť do tekutého skupenstva. Pri destilácii s vodnou parou je rastlina umiestnená nad vodou, ktorá sa zahrieva až k bodu varu, vodná para prechádza rastlinou a strháva so sebou silice. Zmes vodnej pary a silíc pri tomto postupe takisto vstupuje do chladiča a kondenzuje. Silica sa vďaka svojej menšej hustote buď udržiava na vodnej hladine, alebo sa zachytáva v rozpúšťadle nemiešateľnom s vodou.
Aromaterapia
Aromaterapia je pseudovedecká metóda liečby pomocou tzv. esenciálnych olejov. Základným liečivým elementom má byť vôňa danej silice. Z fyziologického a farmakologického hľadiska neexistuje žiaden spôsob, ako by mohla vôňa ovplyvňovať akýkoľvek fyzický alebo psychický stav pacienta. Čo sa týka inej aplikácie ako vdychovaním, napr. masáže, tam sa dá hovoriť o terapeutickom efekte samotnej masáže, napr. pri stuhnutých svaloch. Pri podávaní niektorých silíc a rastlín, ktoré ich obsahujú, ústami, je tradičné ľudové použitie základom pre moderné fytofarmaká (t.j. lieky vyrobené z daných rastlín). Väčšinou sa u týchto fytofarmák nerobia špeciálne skúšky na účinnosť a schvaľujú sa ako tradičné rastlinné lieky, ktorých indikácie vyplývajú z dlhodobého užívania (napr. mäta na podporu trávenia; aníz, fenikel a rasca na plynatosť).
Dostala sa mi do rúk príručka tzv. esenciálnych olejov (Essential Oil Chemistry Handbook) od spoločnosti doTerra, ktorá sa predaju týchto pochybných aromaterapeutík venuje (a len tak mimochodom, ide o multi-level marketing).
Táto kniha je vcelku podarené dielko, zo začiatku písané štýlom príručky mladého fytochemika (silice sú rozdelené do skupín podľa chemickej štruktúry, podobne ako v učebniciach farmakognózie, taktiež sú nakreslené ich chemické vzorce). Príručka sa ale v tretej časti, hlavne čo sa týka účinkov jednotlivých silíc, zvrhne na zmes nezmyslov a sem-tam i tradičného ľudového užitia rastliny, ktorá danú silicu obsahuje.
Príklad č.1: citronelol
Zoberme si ako príklad citronelol. Citronelol sa nachádza napríklad v silici z citrónovej trávy či medovky lekárskej a je zodpovedný za ich citrónovú vôňu. Silica z citrónovej trávy sa využíva vo farmácii, ale aj v parfumérii či kozmetike na úpravu vône. DoTerra uvádza ako pozitívne účinky citronelolu nasledovné:
• Supports cellular function and response – Akú funkciu a akých buniek? V tele máme bunky kožné, svalové, nervové, imunitné, atď…a každý typ má X funkcií. Ktorú presne má podporovať?
• Promotes healthy blood flow – čo sa presne myslí zdravým prúdením krvi? Dostatok živín a kyslíka? Alebo hodnota krvného tlaku? Hladina cholesterolu?
• Topical application may help the skin and scalp look clean and healthy; Can keep pesky insects at bay – Neviem, či šampóny a mydlá s citrónovou vôňou lepšie umyjú pokožku a vlasy ako tie s akoukoľvek inou vôňou. Ak sa nám nahlási dostatočný počet dobrovoľníkov, radi urobíme štúdiu. Jedna skupina sa bude po určenú dobu, trebárs dva týždne, umývať iba mydlami s citrónovou vôňou, druhá skupina mydlami s akoukoľvek inou vôňou. Nezávislá komisia z radov vizážistov, kozmetičiek a kaderníkov potom bude hodnotiť čistotu pleti a vlasov.
Z vyššie uvedených účinkov sa na pravde zakladá iba ten posledný, a aj to len trochu – v rešerši venujúcej sa účinkom citronelolu [1] uvádzajú pozitívny repelentný účinok na jeden jediný druh komára. Ostatne, všetky účinky sú napísané pomerne zoširoka a to schválne, aby prípadný nepozorovaný efekt po aplikácii nemohol byť ani náhodou pripísaný neúčinnosti citronelolu, ale trebárs zlej aplikácii, neprajúcej konštelácii hviezd či nedostatočnej viere pacienta v účinnosť.
Príklad č.2: mentol
Aby sme doTerre nekrivdili, námatkou ešte mentol. Knižka uvádza:
• Aromatically uplifting and energizing – neviem, čo týmto autor myslel, pretože vdychovaním vôní energiu neprijímame. Možno sa tým myslí, ako má pôsobiť čuchový vnem na človeka – no to je úplne individuálne a niekomu bude mentol smrdieť a inému príjemne voňať.
• Supports feelings of clear breathing – našla som dve štúdie, ktoré hodnotili vplyv mentolu na tzv. upchatý nos (opuch nosovej sliznice), priechodnosť nosu a pocit prúdenia vzduchu nosom. Predpoklad, že mentol pôsobí dekongestačne, čiže zmierňuje opuch sliznice, sa nepotvrdil. Mentol však naopak opuch sliznice zvyšuje (pravdepodobne dôsledkom podráždenia sa zvýši prekrvenie sliznice a to vedie k opuchu). Výrazne však zvyšuje subjektívny pocit priechodnosti nosu a pocit prúdenia vzduchu nosom, aj keď objektívne je nos rovnako upchatý. Pravdepodobne je tam súvis s tým, že mentol dráždi receptory pre chlad a vyvoláva chladivý pocit. [2,3]
• Surface and skin cleansing properties – opäť neviem dešifrovať, či myslia čistiaci efekt v porovnaní s mydlom, alebo detoxikačný (blud detoxu sme už rozobrali v článkoch), alebo antibakteriálne či antiseptické účinky… Všeobecne, niektoré silice majú antibakteriálne či antiseptické pôsobenie, problém je, že koncentrácia, ktorá tieto účinky má v testoch in vitro, nemusí byť in vivo dosiahnuteľná (bolo by napr. nutné zjesť 8 kg danej rastliny) alebo môže byť vyslovene toxická, prípadne u danej silice je neznáma biodostupnosť – nevieme, či sa po podaní dostane cez črevnú stenu do krvi. Veľa štúdií navyše popisuje len konkrétne hodnoty antibakteriálnej či antivírusovej aktivity, a ak chýba porovnanie s liečivom bežne používaným v praxi, ťažko sa potom hodnotí, či je daná silica pre terapiu lepšia ako liečivo. A úprimne, ak by naozaj bola, už dávno by bola schválená ako liek a dostali by ste ju v lekárni.
• Cooling and soothing effect on the skin – áno, mentol pôsobí chladivo pri topickej (povrchovej) aplikácii. Niektoré náchylné osoby však môže aj dráždiť (alergici, astmatici, malé deti) – inhalácia mentolu môže vyvolať spazmy dýchacích ciest a ťažkosti s dýchaním, prípadne aplikácia na kožu môže vyvolať alergické prejavy ako vyrážka.
• Helps maintain a clean and fresh-smelling mouth – v podstate osviežovač dychu, na to ale stačia žuvačky alebo ústna voda a ešte aj ušetríte.
• Insect repellant – viacero silíc alebo ich zložiek vykazuje repelentné účinky voči hmyzu, niektoré dokonca porovnateľné s látkou DEET1, ktorá je bežnou zložkou repelentov. Medzi takéto látky v siliciach patrí napr. eukamalol zo silice jedného druhu eukalyptu2 [4]. Našla som si viaceré rešerše o repelentnom účinku silíc. Z nich jedna sa venovala repelentnému účinku silíc rôznych druhov mäty. Záverom tento článok konštatuje, že insekticídny účinok je spomedzi zložiek mätovej silice najvyšší u pulegónu a najnižší u mentolu. Avšak mentol bol najviac účinný voči moskytom [5]. Na základe toho môžeme predpokladať, že mentol v našich podmienkach ako repelent za veľa nestojí.
Vrátim sa ešte k silici z citrónovej trávy3 (angl. Citronella oil). Táto silica sa síce tiež pýši repelentným účinkom, no ten vydrží iba 2 hodiny (na porovnanie, DEET pôsobí až 5 hodín). Navyše je silica citrónovej trávy nestabilná na vzduchu a pri vyšších teplotách, čo sú typické podmienky, kedy repelent proti hmyzu chceme použiť (teda keď ideme v lete na výlet). [6]
• May support healthy cellular function and digestive health – čo sa týka normálneho/zdravého fungovania bunky, tá pre svoj život mentol nepotrebuje. Použitie mentolu/mäty ako digestíva (t.j. na podporu trávenia) vychádza z ľudovej tradície. Existuje viacero štúdií spasmolytického účinku mätovej silice. Predpokladá sa, že mechanizmus účinku spočíva v zablokovaní vstupu vápenatých iónov do bunky (zvýšená hladina týchto iónov je vo všeobecnosti spúšťačom svalových sťahov) [7]. Existujú aj štúdie na ľuďoch, ale celková vzorka (269 ľudí) je malá. Navyše sa uvádza, že ide iba o krátkodobý spazmolytický efekt. [8] Záverom, ak chcete napomôcť tráveniu po ťažšom jedle, mätou nič neskazíte. Ak však trpíte kŕčami tráviaceho traktu, menštruačnými kŕčami a podobne, poraďte sa o vhodnej liečbe s lekárom alebo lekárnikom, ktorý vám na základe vášho stavu odporučí o niečo silnejší kaliber.
Synergia a iné čarovné slovíčka
Často sa narába aj s pojmom synergia. Synergické pôsobenie dvoch a viacerých látok je momentálne vo výskume veľký hit. Je to spôsob, ako aj s látkou s nie veľmi dobrým účinkom získať vedeckú publikáciu v odbornom časopise. Základom je predpoklad, že ak nejaká látka nemá dostatočne silný účinok, tento sa dá potencovať inou látkou a výsledky štúdie sú razom lepšie. Synergia zároveň znie odborne, vedecky a dodáva punc akejsi magickosti (používanie odborných výrazov zvyšuje u laikov dojem, že ide o odborný text s pravdivými informáciami). Problém je, že nie všetko sa dá synergiou vyriešiť či vylepšiť. Prípady, kde synergia funguje, sú už dávno v praxi (napr. antibiotikum Biseptol, ktoré obsahuje dve liečivá, navzájom sa dopĺňajúce v antibakteriálnom účinku), prípadne aspoň vo výskume, ktorý nie je robený na mieru marketingu výrobcu. V tomto prípade ide skôr o zahmlievanie štýlom „jednotlivé zložky nepôsobia dosť dobre samostatne, ale v jednote je sila a preto synergické pôsobenie nadovšetko“. Čo sa týka vedeckého konsenzu, seriózni vedci vám povedia narovinu, ako sa veci majú, neseriózni a tí pracujúci pre marketing firiem ako doTerra si budú vymýšľať barličky ako scientific consensus (najskôr dosiahnutý v ich vlastnom okruhu).
Nebezpečenstvá silíc
Ďalším a nebezpečným problémom pri pokusoch o liečenie tzv. esenciálnymi olejmi je ich toxicita. Mnohé spôsobujú zvýšenú citlivosť na svetlo, čo sa môže prejaviť napr. vyrážkou po vystavení kože slnečnému žiareniu (napr. bergamotová silica). Veľmi nebezpečná situácia nastáva, ak dieťa vypije naraz väčšie množstvo silice. Niektoré zložky silíc môžu dokonca pôsobiť ako karcinogény. Netreba podceňovať ani alergénne látky prítomné v siliciach (napr. terpény, medzi ktoré patrí aj mentol).
V poslednom čase stúpa počet otráv silicami. Analýza hlásených otráv v Austrálii zachytila až 16% nárast počtu otráv silicami v období júl 2014 – jún 2018. Vo viac ako 63 % prípadov boli obeťami deti pod 15 rokov veku. U detí môže byť životu nebezpečné už množstvo cca 5 mililitrov ( objem čajovej lyžičky). [9]
Odporúčanie na záver
Silice, tzv. esenciálne oleje, rozhodne neodporúčam ako náhradu bežnej domácej lekárničky. Riskujete tým prinajmenšom neúčinnosť na daný zdravotný problém, v horšom prípade jeho zhoršenie, podľa závažnosti konkrétneho ochorenia aj s trvalými následkami. Nehovoriac o tom, že silice môžu napr. u osôb s astmou alebo ekzémom vyvolať astmatický záchvat alebo podstatne zhoršiť prejavy ekzému. Nebezpečné môžu byť aj u inak zdravých ľudí (fototoxicita, alergie). Obzvlášť veľké riziko otráv silicami je u detí.
Poznámky
1. pre chemikov N,N-dietyl-m-toluamid
2. Eucalyptus camaldulensis
3. Cymbopogon nardus
Zdroje:
[1] SANTOS PL, MATOS JPSCF, PICOT L, ALMEIDA JRGS, QUINTANS JSS, QUINTANS-JÚNIOR LJ. 2019. Citronellol, a monoterpene alcohol with promising pharmacological activities: A systematic review. Food Chem Toxicol. [online]. 2019(123), 459-469 DOI: 10.1016/j.fct.2018.11.030.
[2] KENIA P, HOUGHTON T, BEARDSMORE C. 2008. Does inhaling menthol affect nasal patency or cough? Pediatric Pulmonology [online]. 43(6), 532-537. DOI: 10.1002/ppul.20797. ISSN 87556863.
[3] ECCLES R. 2003. Menthol: Effects on nasal sensation of airflow and the drive to breathe. Current Allergy and Asthma Reports [online]. 3(3), 210-214. DOI: 10.1007/s11882-003-0041-6. ISSN 1529-7322.
[4] WATANABE K, SHONO Y, KAKIMIZU A, OKADA A, MATSUO N, SATOH A, NISHIMURA H. 1993. New mosquito repellent from Eucalyptus camaldulensis. Journal of agricultural and food chemistry, 41, 2164-2166. doi: 10.1021/jf00035a065
[5] KUMAR P, MISHRA S, MALIK A, SATYA S. 2011. Insecticidal properties of Mentha species: A review. Industrial Crops and Products, 34(1), pp. 802-817. doi: 10.1016/j.indcrop.2011.02.019.
[6] NGUYEN Q., VU M, HEBERT A. 2018. Insect Repellents: An Updated Review for the Clinician. Journal of the American Academy of Dermatology. doi: 10.1016/j.jaad.2018.10.053.
[7] AMATO A, LIOTTA R, MULÈ F. 2014. Effects of menthol on circular smooth muscle of human colon: Analysis of the mechanism of action. European Journal of Pharmacology, 740, pp. 295-301. doi: 10.1016/j.ejphar.2014.07.018.
[8] GRIGOLEIT, H-G, GRIGOLEIT P. 2005. Gastrointestinal clinical pharmacology of peppermint oil. Phytomedicine 12(8), 607-611. DOI: 10.1016/j.phymed.2004.10.006. ISSN 09447113.
[9] McRae, M. 2020. Essential Oil Poisoning Is on The Rise. Here’s What You Need to Know, ScienceAlert. Dostupné z: https://www.sciencealert.com/essential-oil-poisoning-is-on-the-rise-this-is-the-science-you-need-to-know