Z médií často počúvame, že mladým Slovákom vraj chýba kreativita a že nevedia tvorivo pracovať. Keď si otvoríme blog, či stránku resp. internetový časopis (na štýl ženských vševedúcich časopisov) Dušana Plichtu, narazíme na množstvo prekrútených patofyziologických faktov, či informácie o detoxikácii hovädzou (BIO!) pečienkou [2].
Súčasťou webového impéria Dušana Plichtu je už tradične, zrejme na vzor badatel.net alebo vladozlatos.com aj e-shop . Čo som hľadal a nenašiel na blogu, to sa mi pod ruky dostalo v e-shope a pozrime sa teda na to, kto to ten Plichta vlastne je…
Tanečník, blogger a neviem čo ešte… ale vzdelanie oprávňujúce, resp. dokazujúce, že tento autor sa vyzná do problematiky akosi chýba a taký je aj výsledok.
Poďme sa teda konečne pozrieť na tvrdé fakty ktorými pochybil.
Začnime autorovými odporúčaniami pre zlepšenie životosprávy [4]. „Z tohto pohľadu je 80% kľúčom k optimalizácii u väčšiny ľudí práve rovnováha hormonálneho systému, ktorá je následne prepojená s metabolizmom a celkovým fungovaním nervovej sústavy
„ – Vcelku rád by som vedel, odkiaľ (čítaj: či z malíčka alebo prostredníka je vycicaných tých 80%). A čo to vlastne tá optimalizácia hormonálnej sústavy je? Je očividné, že autor tým nemyslí hormonálnu substitúciu pri endokrinopatiách (ochoreniach žliaz s vnútornou sekréciou) ako sú hypofunkčné/hyperfunkčné syndrómy spojené s fungovaním štítnej žľazy, nadobličiek, hypofýzy atď. V tomto prípade sa však jedná iba o už „klasické“ hľadanie diagnózy tam, kde jednoducho NIE JE so sukcesívnym pohotovým ponúknutím riešenia ktoré nefunguje, ale pomôže s neexistujúcim problémom 😉 !
“Zabudnite na lepok Áno! Presne viem, čo vás opäť napadlo… celý život mám byť bez chleba? Jasné, že nie, ale skúste sa sústrediť na elimináciu a ako sa budete cítiť. Ak vám potom príde chuť, kúpte si pravý kváskový, natrite “smačným” až žltým domácim maslom a pridajte ovčeho syra. Ak veríte istej skupine doktorov a bez dôvodu sa bojíte cholesterolu, tak si kľudne maslo vymeňte za avokádo alebo jemný syr žervé. Čím viac lepku sa zbavíte, tým viac pošetríte svoju imunitu.” – Pripomeňme si jednoduché vedecké fakty. Podľa [4] dodnes platí a nebolo vyvrátené tvrdenie Aničkova z roku 1913 “Niet aterosklerózy bez cholesterolu”. Pre pochopenie etiopatogenézy aterosklerózy by však Dušan musel disponovať vedomosťami z lipidológie a byť schopný odlíšiť LDL, HDL, IDL, chylomikróny, oxidované malé denzné LDL3 lipoproteíny a triacylglyceroly. Jednoducho stručne povedané… ak sa chcete vyhnúť vzniku aterosklerotických plátov musíte mať sérové hodnoty LDL <3mmol/l, HDL >1 mmol/l a triacylglyceroly <1,7 mmol/l. Pri zvýšení LDL môže jeho “škodlivosť” kompenzovať zvýšenie HDL ktorý ma protekčný účinok. Etiopatogenéza aterosklerózy však nie je iba o tukoch aj keď bez nich by nebola možná. Ďalšími rizikovými faktormi sú tzv. nelipidové rizikové faktory – fajčenie, diabetes melitus, hypertenzia, vek, mužské pohlavie. Pre viac informácii odporúčam kapitolu o ateroskleróze v akejkoľvek učebnici patológie resp. patologickej fyziológie pre lekárske fakulty alebo Wikiskripta [5]. Takže nejedná sa o výmysel istej skupiny vedcov, ale o fakty dokázané štatistickými analýzami s p<0,001. Pre viac informácií odporúčam napríklad Framinghamskú štúdiu [6].
Lepok vraj šetrí imunitu. Neviem čo tým chcel autor povedať. Polemík o škodlivosti lepku je na podobných blogoch veľa. Poďme si teda raz a navždy vysvetliť ako tá celiakia vlastne funguje. Celiakia resp. celiakálna sprue je ochorenie ktoré navodzuje stav keď sa poškodia klky čreva pôsobením autoimunitnej reakcie a následkom toho dôjde k zníženiu absorpcie živín a následnému celkovému neprospievaniu organizmu. Podľa [4] sú pre rozvoj celiakie potrebné tri zložky. Prvou je spúšťač (trigger) – gliadín ako súčasť gluténu (lepku). Tento gliadín je bielkovinový komplex schopný viazať sa na isté molekuly nášho imunitného systému determinované geneticky – dedične. Preto druhou podmienkou je prítomnosť týchto molekúl na bunkách sliznice tenkého čreva (jedná sa konkrétne o molekuly HLA-DQ2 a DQ8). Treťou podmienkou je, že musí fakt dôjsť k samotnej autoimunitnej reakcii. U 95% celiatikov je prítomná molekula HLA-DQ2, zvyšných 5% má DQ8. Avšak… DQ2 sa nachádza aj u 25-30% zdravej populácie, čiže prítomnosť DQ2 ešte neznamená celiakiu. Čo spúšťa samotnú autoimunitnú reakciu je dodnes zahalené rúškom tajomstva, podľa [7] sa na nej môže ako trigger podieľat infekcia ľudským črevným adenovírusom, ktorý ma podobné povrchové znaky ako gliadín a následne teda môže dôjsť k skríženej (už autoimunitnej) reakcii. Z poznatkov odborníkov teda vyplýva, že aj keď 25-30% zdravej populácie má genetickú predispozíciu pre rozvinutie celiakie, tak dodržiavanie bezlepkovej diéty nie je vhodné z dôvodu možného prejavenia samotného ochorenia bez výrazne manifestných symptómov, keďže dodržiavanie bezlepkovej diéty bez reálnej diagnózy je málokedy svedomité a jej občasné porušenia môžu viesť k skrytému priebehu ochorenia a k znemožneniu bioptickej diagnostiky celiakie. Okrem toho bezlepkové potraviny neznamená zdravšie, prevažne obsahujú vyššie množstvo tuku.
“Eliminujte syntetické aditíva, konzervanty, éčka a skrytý cukor” – V reálnom svete nie je ich eliminácia možná, rovnako ako nie je možné ani takto generalizovať. Rôzne éčka sú totiž často neškodné bežne používané aditíva, napríklad kyselina citrónová – E330 . Pojem skrytý cukor je neologizmus.
Problematika GMO je na blogu rozpísaná tu [8], nie je však nutné rozoberať ju hlbšie. Jedná sa o najbezpečnejšiu metódu “upravovania vlastností” poľnohospodárskych plodín. Zatiaľ čo dnes je týmto rastlinám s maximálnou presnosťou pozmenený žiadaný gén, v minulosti sa to robilo jednoducho ožarovaním radioaktívnym žiarením a selekciou tých rastlín, ktoré disponovali žiadanými viditeľnými znakmi. Práve tam však mohlo dochádzať k incidentným komutáciam v iných génoch, ktoré by mohli byť potenciálne nebezpečné. Dnešné metódy molekulovej biológie však takýto problém nemajú [9].
Na tak marketingovo a dizajnovo premakanom blogu som očakával trochu viac vlastného obsahu, miesto toho som natrafil na staré známe šarlatánstvo v článku [10]. Adrenal fatique syndróm som už osobne debunkoval tu [11].
“Pozor, optimálna detoxikácia vôbec nesúvisí s konzumáciou len čistej zeleniny či ovocných štiav a iných zázračných antioxidantov. Ako máme cesty pre produkciou steroidných hormónov, tak existujú aj dráhy optimálnej detoxikácie. Tá prebieha v prvom rade v pečeni. Vedeli ste, že detoxikácia je výrazne oslabená, ak máte nedostatok zinku, či aminokyselín? Aj preto môže byť bio hovädzia pečienka na masle s brokolicou a karfiolom lepšou večerou ako surový šalát.” – Vážení… detoxikácia už nie je IN, dnes je cool optimálna detoxikácia hovädzou (BIO!) pečienkou. Spojenie steroidogenézy s detoxom som akosi nepochopil ale nechajme to tak. Radšej by som rád od autora počul odpovede na zopár nejasností, ktoré sa mi vynorili v mysli keď som tento odstavec čítal. Zaujímalo by ma napríklad od čoho sa to chceme a potrebujeme detoxikovať? Stačí mi, keď mi vymenujete 5 bájnych toxínov ktorých nás zbaví pitie cviklovej šťavy alebo konzumácia hovädzej pečienky. Ale zase podľa vyjadrenia z 9.1.2015 vlastne Dušan detox kritizuje… ach jaj 🙁
V ďalšom článku [12] sa dočítame, že všetci unavení ľudia s “mentálnou hmlou” (ďalší neologizmus od Dušana) majú vlastne encefalitídu – zápal mozgu 😀 . Konklúzia z tohto odstavca je asi taká, že história sa opakuje a zase hľadáme diagnózu tam kde nie je. Tentokrát to nie sú parazity ani hormonálna nerovnováha, ale zápal mozgu… Príznaky zápalu mozgu si radšej prečítajte tu [13]. V skratke… s encefalitídou nebudete pracovať 8 hodin denne ani chodiť unavení do fitka, ale budete doma zvíjať sa v halucináciách, s dvojitím videním, slabosťou, stratou vedomia, bolesťou hlavy a nauzeou. Resp. akýmkoľvek ďalším neurologickým príznakom poďla ložiska infekcie. – “To už nechám na Vás, ale myslím si, že naše prežitie – úspech záleží práve od našej schopnosti zvládať množstvo stimulov a informácií súčasnej doby, rozumne ich vyhodnocovať a hľadať riešenie problémov. Mnoho ľudí trpí oslabenou funkciou mozgu a vôbec o tom nevie. Problém prisudzujú prostrediu a často upadajú do apatie. “
Z [14]: „Pravidlá kvantovej fyziky a ich aplikácia na ľudský organizmus”. Lebo slovo “kvantové” je dnes in. Kvantová voda, kvantová terapia, čokoľvek kvantové. To, že to s medicínou nemá dnes zatiaľ nič (okrem PET scanu; pozn.: zobrazovacia metóda podobne ako CT…) spoločné je nepodstatné, hlavne že to znie COOOOOL.
„Nadbytočný inzulín je tiež toxický! opäť si pripomeňme, že nie tuk, ale cukor sa ukladá v našich tukových bunkách.“ Nie… inzulín je hormón – telu vlastná proteínová molekula ktorá nespĺňa kritéria toxicity resp. jedu. Bez inzulínu by sme neprežili a zomreli by sme v hyperosmolárnej kóme s ketoacidózou. V našich tukových bunkách sa neukladá cukor ale TUK. To, že vieme vyprodukovať vyššie mastné kyseliny a následne triacylglyceroly z cukrov, tukov aj proteínov ešte neznamená že sú naše tukové bunky plné cukru! Cukor ktorý skonzumujeme sa metabolizuje v procese glykolýzy na pyruvát ,ktorý sa následne vďaka enzýmu pyruvátdehydrogenáza mení na AcetylCoA a z neho sa môžu neskôr tvoriť vyššie mastné kyseliny, ktoré sú ako lipoproteíny prenášané do tukového tkaniva, kde sa lipoproteínovou lipázou odštiepujú, ukladajú do adipocytov (tukových buniek) a vytvárajú triacylglyceroly = TUK nie CUKOR! Biochemici sa musia v hrobe otáčať frekvenciou 100Hz.
“Keď v súčasnosti konzumujeme takéto vyššie množstvo sacharidov, náš pankreas stále produkuje inzulín presne tak, ako mu káže DNA.” – Nie. Hladina inzulínu je regulovaná primárné hladinou glykémie v krvi. DNA nemá regulačnú funkciu, DNA je knižnica informácií ktorej využitie je regulované rôznymi regulačnými proteínmi resp. steroidovými hormónmi.
“Keďže glukóza sa viac nemôže dostať do pečeňových a svalových buniek, ostáva v krvnom obehu. Vtedy pankreas prijíma správu o nadmernom množstve toxickej glukózy v krvi a zúfalo pumpuje ešte viac inzulínu, čo spôsobuje ešte väčšiu rezistenciu už spomínaných bunkových receptorov. Napokon inzulín dopomôže glukóze nájsť cestu do tukových buniek, kde sa ukladá v podobe tuku.” – Veľké NIE! Pri inzulínovej rezistencii je naopak porušený antilipolytický účinok inzulínu [16], teda naopak dochádza k lipolýze a zvyšovaniu hladiny tukov v krvi! Okrem toho správne nefunguje ani lipoproteínová lipáza a tak tuky neprechádzajú z krvi do tukových buniek. Z toho vyplýva aj zvýšený výskyt aterosklerózy veľkých ciev pri inzulínovej rezistencii podnietený dyslipidémiou (nerovnováhou tukových frakcií v krvi).
Zabudnúť nesmiem ani na pasáž, kde Dušan tvrdí, že pochopil “ako to všetko funguje na bunkovej úrovni”. Asi tým myslel dráhy signálnej transdukcie, klubúk dole teda, ak jeho mozog pochopil to, čo superpočítače doposiaľ nedokázali kvalitne nasimulovať 🙂 .
Opomenúť nesmieme ani text, kde autor píše, že on svoje tvrdenia nepotrebuje dokazovať štúdiami ani odbornými článkami. Vraj mu stačí osobná skúsenosť, osobná skúsenosť zaslepená vlastnou subjektivitou a štatistickou nesignifikantnosťou 🙂 . Naučili sme zdieľať odkazy na štúdie chlapcov z DoubleDiamond… naučíme aj tohto.
Záver
Nuž, záverom je teda potrebné zhrnúť tento gigantický článok. Pokúsim sa zhrnúť to podstatné, čo oko laika často nezachytí. Dušanov blog je mimoriadne dizajnovo premakaný, čo vzbudzuje pocit profesionality podobne ako vladozlatos.com. Keď však strhneme tento baliaci papier, narazíme na tony textov s všeobecnými kecmi o tom ako treba optimalizovať svoju výživu a optimalizovať hormonálnu nerovnováhu, trošku prehnane veľa dokopy zlepených odborných výrazov a prekrútené patofyziologické „fakty“.
TOP 7:
- Kvantová fyzika + jing a jang .
- Inzulínová rezistencia zvyšuje ukladanie tukov (presne naopak…).
- Unavení ľudia s mentálnou hmlou majú zapálený mozog.
- Množstvo inzulínu v krvi je riadené prostredníctvom DNA.
- V tukových bunkách sa ukladá cukor.
- Detoxikovať treba bio hovädzou pečienkou a vlastne ani netreba ale predsa len treba.
- Že cholesterol zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení… to je len názor istej skupiny lekárov.
Zdroje
[2] http://www.dusanplichta.com/blog/5-krokov-k-nastoleniu-hormonalnej-rovnovahy/
[3] https://powerlogy.com/nas-pribeh/
[4] SOUČEK, Miroslav et al., Vnitřní lékařství 1. díl. Praha: Grada publishing, 2011
[5] http://www.wikiskripta.eu/index.php/Ateroskler%C3%B3za
[6] https://www.framinghamheartstudy.org/risk-functions/cardiovascular-disease/10-year-risk.php
[7] HULÍN, Ivan et al., Patofyziológia, 7. vydanie., Bratislava: SAP, 2009
[9] https://www.sciencebasedmedicine.org/once-more-bad-science-in-the-service-of-anti-gmo-activism/
[10] http://www.dusanplichta.com/blog/5-krokov-k-nastoleniu-hormonalnej-rovnovahy/
[11] http://www.lovcisarlatanov.sk/adrenal_fatigue_syndrom/
[13] http://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/encephalitis/basics/symptoms/con-20021917
[14] http://www.dusanplichta.com/blog/top-poznatky-z-biosignature/
[16] http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21864752