Homeopatia – pokus naživo

Slovo „homeopatia“ už počul asi každý, kto aspoň raz zablúdil na nejakú internetovú diskusiu, či blog o zdraví. Ale ako všetci dobre vieme, počuť a vedieť nie je to isté. Poďme si teda rozobrať, čo sa pod týmto pojmom ukrýva.


Homeopatia vznikla v roku 1796, jej objav sa pripisuje Samuelovi Hahnemanovi, nemeckému lekárovi. Podstata sa dá vyjadriť latinským similia similibus curentur, čo v preklade znamená, „podobné liečiť podobným“ alebo ak to chcete vysvetliť viac polopatisticky, „klin sa klinom vybíja“. K tomuto objavu dospel potom, ako na sebe previedol pokus s kôrou chinovníka. Zjedol isté množstvo tejto kôry a sledoval, čo sa bude diať. Na jeho prekvapenie dostal horúčku, triašku, pociťoval bolesti v kĺboch, skrátka príznaky pripomínajúce maláriu. Neskôr sa dokázalo, že alkaloid chinín, ktorý bol súčasťou kôry, je efektívny liek pri liečbe malárie. Z toho vyvodil nasledovné: liek je účinný vtedy, ak vyvoláva symptómy podobné chorobe, ktorú lieči. Hahneman nezaháľal a spísal Materia Medica Pura, obsahujúcu niekoľko desiatok liečivých látok s indikáciami.

Toľko k histórii. Po prečítaní predchádzajúceho odseku sa môže zdať, že homeopatia je fajn vec, ako sa ale homeopatikum vyrába, čo to je?
Homeopatiká sú v súčasnosti bežne dostupné, dajú sa kúpiť v lekárňach. Často narazíte na homeopatiká od firmy Boiron, ktorá patrí medzi naj homeo-fabriky na svete. Celé know-how výroby spočíva v špeciálnom riedení roztoku, ktoré sa nazýva potencovanie. Medzi najčastejšie využívané patria centizimálne a decimálne potencovanie. Pri centizimálnom potencovaní je potrebné východziu tinktúru s obsahom účinnej látky zmiešať s 99 dielmi destilovanej vody s liehom. Následne sa len jedna stotina prenesie do inej nádoby, kde sa proces opakuje s ďalšími 99 dielmi. Podľa homeopatickej teórie, čím viac krát potencujeme, tým účinnejšia látka je. Výsledný roztok sa následne označuje CH a číslo vyjadrujúce počet zriedení (napr. CH30 znamená zriedenie východzej látky 30-krát). Ak sa použije decimálne potencovanie, princíp je ten istý, len sa použije 99 dielov tej istej zmesi a nie vody. Takto vyrobené homeopatiká sa označujú D a číslo.
Aby sa zistili účinky liekov, je potrebné vykonať proving, teda dokazovanie, čo sa má robiť len na zdravých ľuďoch (!!!). Podľa symptómov, ktoré vzniknú, sa potom určí indikácia.
Už len na prvý pohľad vidíme, že homeopatia je položená na presne opačnom princípe, než princíp terapie v modernej medicíne. Každá farmakologická učebnica a nakoniec aj skúsenosti lekárov hovoria, že liek je vtedy účinnejší, keď obsahuje viac účinnej látky (teraz vynechajme toxické účinky). Niekto sa teda musí mýliť…

Nebudem zbytočne naťahovať a poviem rovno, že moderná medicína sa nemýli. Homeopatiká na rozdiel od skutočných liekov nemusia prejsť rovnakými klinickými testami než sa uvedú do praxe. Nezisťuje sa farmakokinetika (čiže spôsob vstrebávania do tela, distribúcia látky v tele, atď.) ani farmakodynamika (účinnosť ako taká). Jednoducho sa začne predávať na základe tvrdení homeopatických firiem, že fungujú. V dobrej viere vedecky dokázať alebo vyvrátiť dôležité postavenie homeopatie v medicíne bolo a stále je vykonávaných niekoľko štúdií. Väčšina nepotvrdila nijaký účinok (linky uvedené na konci článku).
Isté zlepšenia stavu, ktoré nastali po prijímaní homeopatík, skúmali v roku 2005. Výsledky uverejnené v časopise The Lancet hovorili jednoznačne – ide o placebo.
V roku 2012 vyšla štúdia, ktorá sa zamerala na klinické štúdie homeopatickej terapie od 2005 do 2010. Dokopy išlo o 11 článkov, ktoré boli v týchto rokoch publikované v medicínskych časopisoch, ako aj v časopisoch zameraných na alternatívnu medicínu. Výsledkom bolo zistenie, že klinické efekty, ktoré niektoré články deklarovali, boli v skutočnosti nesprávne interpretované údaje, bias.

Uveďme si príklad: Známe homeopatikum Oscilococcinum (200 CH) sa používa na terapiu chrípky. Asi vás prekvapím, keď prezradím, že ide o 200 krát potencovanú kačaciu pečeň a srdce. V roku 2008 napísal Robert L. Park z Princetonskej univerzity článok, v ktorom vysvetľoval, že celý nám viditeľný vesmír má okolo 10na80 atómov a roztok jednej molekuly v celom tomto nám známom vesmíre by bol 40CH. Oscilococcinum by potrebovalo 10320 viac takýchto vesmírov aby existoval roztok s 200CH. Nebolo dokázané, že by Oscilococcinum bolo efektívne v terapii chrípky a chrípkových stavov.

Pozrime sa teraz na skúsenosti niektorých homeopatov. V istom článku sa píše, že homeopatovi zavolala prestrašená mama. Jej syn mal teploty, bolesti a bol bledý. Homeopat cez telefón bez bližšieho určenia diagnózy predpísal Calcarea carbonica (uhličitan vápenatý). Matka tento „liek“ podávala synovi každú hodinu a príznaky ustúpili. Večer sa teploty vrátili. Podľa homeopata to je dôkaz, že bol veľmi blízko, ale neurčil presne liečbu… Môžeme predpokladať, že takýmto spôsobom funguje viacero homeopatov. Spomínané symptómy mohli mať množstvo príčin, ktoré sa cez telefón nedajú diagnostikovať. Napriek očividnému neúspechu sa homeopat vyhovoril na nepresne zvolené homeopatikum. Ide o stav, kedy sa nie hypotézy upravujú podľa faktov, ale kedy sa fakty upravujú podľa hypotézy, čo s vedou nemá nič spoločné.

Ak trocha pohľadáme na internete, zistíme, že istý počet homeopatov má pred menom titul MUDr. Ako je teda možné, že človek študujúci medicínu odporúča homeopatiu? Nemôže na tom byť trocha pravdy? No nie je. Väčšina lekárov, z tejto skupiny, využíva homeopatiká len pri terapii málo závažných stavov, ako je napr. herpes labialis (opar). Istý pán docent, ktorý napísal aj predslov k homeopatickej príručke napriek svojmu komentáru homeopatiu pri terapii pacientov v nemocnici nevyužíva a spolieha sa iba na skutočné lieky. Tvrdenia niektorých internetových diskutérov, že homeopatia je vhodnejší spôsob terapie ako alopatia (rozumej metódy modernej medicíny), sú teda totálne neopodstatnené. Aj lekári, ktorí používajú homeopatiu ju berú iba ako doplnkovú liečbu, nie ako základ.

Dobre, niekto by mohol povedať, ak homeopatia funguje len na základe placeba, ako je možné, že sa využíva aj v terapii zvierat? Odpoveď je možno prekvapivá, ale predsa jednoduchá: placebo existuje aj u zvierat. Placebo efekt bol napríklad popísaný v experimente s potkanmi.

Ja osobne som sa pýtal na efekt homeopatík niektorých ľudí, ktorí mi prezradili, že ich skúšali. Ani jeden nepotvrdil účinnosť. Nakoniec som sa rozhodol pre pokus na sebe. Urobil som to z čírej zvedavosti. Mám alergickú rinitídu, čo znamená, že na jar kýcham, soplím, svrbia ma oči, niekedy to zájde až do takých extrémov, že mám kvôli kýchaniu poškodenú sliznicu a vyfukujem viac krvi ako hlienov. Bežne používam antihistaminikum Loratadin, ktoré s menšou pomocou intranazálne vpravených kortikoidov, potlačia všetky príznaky. Môj pokus začal vysadením bežne používaných liekov a kúpou homeopatika Rhinallergy od firmy Boiron. Zloženie homeopatika je: cibuľa kuchynská, ambrózia palinolistá, očianka lekárska, zlatobyľ obyčajný, sabadilla lekárska (všetko 5CH) a dichlórhydrát histamínu (9CH). Prečítal som si zopár diskusií, kde skúsení homeopati radili ako užívať Rhinallergy. Denne 6 tabliet nechať rozpustiť pod jazykom. Spísal som si zoznam mojich symptómov, krížikmi označil závažnosť a denne som si značil zmeny. Už po troch dňoch som tušil, že veci sa budú vyvíjať zle, keď sa mi objavil mierny alergický záchvat. Príbalový leták aj homeopati na internete vraveli, že musím vydržať týždeň, tak som záchvat prečkal a pokračoval v pokuse. Pokus sa mi nepodarilo dokončiť, pretože som na piaty deň dostal taký silný záchvat, až som musel behať rovno do lekárne, kde mi predali loratadin a príznaky do polhodiny ustúpili. Odvtedy sa nevrátili. Rhinallergy teda odporúčam kúpiť, iba ak chcete mať doma predražené sladidlo do kávy alebo čaju, keďže súčasťou tabliet je aj sacharóza a laktóza…

Homeopatiká sú napriek svojej nezmyselnosti bezpečné. Skonštatovala to aj americká FDA, ktorá prešetrila niekoľko prípadov ochorení, kde sa zvažovalo pôsobenie homeopatík, ale nič sa nedokázalo. Napriek tomu existujú štúdie, ktoré varujú pred vedľajšími účinkami, najčastejšie alergické reakcie a intoxikácie. Viacerí lekári, s ktorými som o homeopatikách diskutoval povedali, že napriek neúčinnosti by pacienta nasilu od homeopatie neodhovárali. Aj placebo niekedy pomôže…

Linky:

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22568455
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23185853

Komentáre su zakázané.