Galileo gambit

“Nestačí obliecť si Galileov plášť: teda, že budete prenasledovaní nepríjemnou vládnucou skupinou. Musíte mať aj pravdu.” – Robert L. Park

Galileo gambit (tiež Galileo manéver) je klamlivý argument (chyba v usudzovaní), ktorý tvrdí, že ak vaše idey podnecujú establišment (vedenie) k vášmu zosmiešňovaniu či ohrozovaniu, potom určite musíte mať pravdu. Tým sa odkazuje na známe prenasledovanie Galilea Galileiho Rímskokatolíckou cirkvou za jeho obhajovanie heliocentrizmu voči dobovému ortodoxnému biblickému literalizmu (doslovné chápanie Biblie). (Niektorí zástancovia alternatívnej medicíny využívajú aj príklad Ignaza Semmelweisa namiesto Galilea.) Ľudia opakovane používajú tento argument ako reakciu na serióznu kritiku, ktorej častokrát ani nerozumejú.

Galileo gambit je kombináciou apelu na menšinu, odvolávania sa na autoritu a podmienkového klamu.

 

Forma

Štruktúra argumentu má podobu:

P1: A je X a Y

P2: B je X

C1: B je Y

Robili si srandu z Galilea a on mal pravdu.

Robia si srandu zo mňa a preto JA mám pravdu.

 

Príklady

Tento druh usudzovania je mimoriadne rozšírený medzi obchodníkmi s alternatívnou medicínou, proti „diabolskému“ vedeckému konsenzu. Príklady:

1. Odporcovia očkovania (2)

2. Homeopati

 

Problémy

“Hlavným problémom pri Galileo gambite je zlyhanie v porozumení rozdielu medzi dobre preukázaným vedeckým zákonom a náboženskou dogmou.” – Steven Novella

Rozdiel medzi šarlatánmi a Galileom

Brať na seba v skutočnosti plášť Galilea, si nevyžaduje byť len terčom posmechu zo strany vedenia, ale tiež to, aby ste mali pravdu (1) – to znamená, že vaše stanovisko je podporené dôkazom. Neexistuje nevyhnutné spojenie medzi tým, byť považovaný za mýliaceho sa, a tým, mať pravdu; ak vás ľudia považujú za mýliaceho sa, je celkom dobrá šanca, že sa skutočne mýlite. Avšak selektívne poukazovanie na prípady, kedy ľudia, ktorí boli prenasledovaní či vylúčení zo spoločnosti za presvedčenia či idey, ktoré sa neskôr ukázali ako pravdivé, vlialo sebadôveru rôznym popularizátorom a pseudovedcom, ktorou možno len ťažko otriasť. Zabúdajú však na tú časť Galileovho príbehu, v ktorej majú preukázať, že majú pravdu. Tento klam zvyčajne do veľkej miery stojí na prekrúcaní zamietnutia vedeckou komunitou, ktorá odmieta publikovať, či vôbec zaoberať sa bláznami, na “cenzúru”.

Galileo gambit má mnoho foriem, ale vo väčšine prípadov ho niekto použije vtedy, aby takéto vyzdvihnutie domnelého prenasledovania spropagovalo ich myšlienky.  Toto domnelé prenasledovanie je nafukované dovtedy, až kým pozorovateľ nemá inú možnosť, len akceptovať ich idey prakticky zo súcitu. Pri používaní tohto manévru stačí samotná obyčajná opozícia voči ich bláznovstvu, aby vznikol dojem, že sú prenasledovaní a teda, že celý ten čas majú pravdu.

Tí, čo používajú tento manéver o utláčaní “Veľkou vedou”, často nevidia v danom prirovnaní tú iróniu – že to bola totiž Katolícka cirkev, kto cenzuroval Galilea, nie “vedecká komunita”.

Dodatočná irónia tkvie v tom, keď si uvedomíme, že ak by priekopnícka myšlienka dokázala nahromadiť dostatok dôkazov, aby zvíťazila nad väčšinou, stala by sa novým všeobecným súhlasom – čím by sa, podľa logiky zmienenej chybnej argumentácie – myšlienka musela stať nesprávnou! Napokon by nový “Galileo” mohol tvrdiť, že Zem je v skutočnosti pevným centrom vesmíru (niektorí ľudia to vlastne aj tvrdia). Astronómovia, ktorí by nesúhlasili, argumentovali a smiali by sa tomu, by tak podľa logiky danej klamlivej argumentácie, boli úplne ako Katolícka cirkev a určite by neboli tými, kto sa smeje naposledy (hoci, ak by sme to domysleli, nebol by to ani nový “Galileo”; striedanie toho, kto sa smeje naposledy by skončilo len vtedy, ak ľudstvo vymrie).

 

Galileo gambit v politike

Zvyčajne tento manéver v dnešnej politike používajú politici či iné osoby, aby “zahrali obeť”, poukazujúc na ľudí, ktorí sú v opozícii s ich politickým programom, čo má byť dôkazom jeho spoľahlivosti.

 

“Keď si nad cieľom, schytáš najväčšiu paľbu”

“Keď si nad cieľom, schytáš najväčšiu paľbu” je pseudo-logický manéver, najobľúbenejšie internetové tvrdenie, používané namiesto racionálneho vyvracania názorov. Jeho zámerom je, samozrejme, preukázať, že beznádejne iracionálne pseudovedecké tvrdenie musí byť správne, pretože oponenti si dajú tú námahu ho kritizovať. Tento klam je hlavným dôvodom, prečo skutoční vedci nie sú ochotní alebo vôbec odmietajú debatovať so šarlatánmi.

1. Je očividné, že opak na seba neaplikujú. Títo zástancovia pseudovedy nikdy nenapísali niečo ako “Musím sa mýliť, pretože ma nekritizujú” a rovnako používajú absenciu kritiky ako dôkaz podporujúci ich stanovisko.

2. Rovnako môžete schytať najväčšiu paľbu, ak ste nad nesprávnym cieľom.

3. Častokrát býva protiletecká obrana rozostavená v kruhu okolo cieľa – takže ak ste priamo nad cieľom, dostane sa vám menšej paľby.

 

Poznámky k odkazom v texte

1. Mohlo by sa namietať, že Mikuláš Koperník nebol pre svoju teóriu stíhaný (zomrel v r. 1543), len Galileo. (Rozdiel je, že Koperník túto myšlienku aktívne nešíril, zatiaľ čo Galileo áno. A tiež, Galileo rád provokoval tých, ktorí zastávali opačný názor a to častokrát viedlo k tomu, že myšlienkam sa nedostávalo dostatočného pochopenia, aké by si zaslúžili.)

2. https://bezpecneockovanie.wordpress.com/2014/02/16/taktiky-a-najcastejsie-tvrdenia-odporcov-ockovania/

 

Zdroj:

http://rationalwiki.org/wiki/Galileo_gambit