Jedným z argumentov antiočkovacej kampane je tvrdenie, že deti dostávajú príliš veľa vakcín, čo oslabuje ich imunitný systém. Veľmi zrozumiteľne vysvetľujú neopodstatnenosť tohto tvrdenia Dr.Mark Crislip (Portland, Oregon, USA) a Dr. Stephen Barrett (North Carolina, USA) v článku, ktorý v preklade uvádzame nižšie. Časť o povinnom očkovaní na Slovensku je doplnená zo slovenských zdrojov.
Originál článku môžete nájsť tu:
Dostávajú deti príliš veľa vakcín? Odpoveď je: Nie.
Niektorí oponenti očkovania sa snažia tváriť, že nie sú proti očkovaniu, ale veria, že naraz by malo byť podávaných menej vakcín a že obdobia medzi jednotlivými očkovaniami (očkovacie schémy) by mali predĺžené.
Vakcíny dodávajú do tela len malé množstvo antigénu (látky, ktorá vyvoláva imunitnú protilátkovú odpoveď), alebo geneticky oslabené patogény, ktoré sa množia oveľa pomalšie a počas kratšej doby oproti ich ochorenie-vyvolávajúcim proťajškom. Výsledkom je, že telo „vidí“ akurát dostatočné množstvo antigénu na to, aby produkovalo protilátky, a to bez toho, aby muselo byť exponované plnej infekcii s trvaním 7 a viac dní. Napríklad, pri infekcii hepatitídou B je organizmus exponovaný 1100 mikrogramom antigénu za hodinu týždenne, vakcinácia proti hepatitíde B „dodá“ do organizmu celkovo (teda všetky tri dávky spolu) 30 mikrogramov antigénu (1). Ak by teda vakcíny mali na svedomí údajné ochorenia vyvolávajúce účinky v dôsledku príliš veľkého množstva podaných antigénov, nákaza ochorením, proti ktorému sa očkuje, by potom znamenala vznik oveľa závažnejších komplikácií ako vakcinácia.
Kapacita imunitného systému je obrovská
V súčasnosti odporúčané očkovacie schémy sú navrhnuté tak, aby ochránili dieťa pred vybranými závažnými infekciami čo najskôr, predovšetkým v období, kedy sú deti nimi najviac ohrozené. Súčasná očkovacia schéma povinného očkovania na Slovensku zahŕňa očkovanie proti desiatim ochoreniam: diftérii (záškrtu), tetanu, pertussis (čierny kašeľ), invazívnym hemofilovým infekciám, poliomyelitíde (detská obrna), hepatitíde (žltačke) typu B, pneumokokom, osýpkam, mumpsu a rubeole (2).
Kapacita imunitného systému odpovedať na antigény je obrovská, oveľa väčšia než si väčšina ľudí dokáže predstaviť. Experti predpokladajú, že človek dokáže vyprodukovať okolo 10 biliónov rôznych protilátok (3), a to vďaka expozícii patogénom a ďalším cudzorodým materiálom, čo znamená, že každý človek počas života vyprodukuje od 1 do 100 miliónov rôznych protilátok (4). Očkovanie vedie k produkcii celkovo asi 30 protilátok. Tiež sa predpokladá, že (a) každé dieťa má teoreticky kapacitu odpovedať na asi 10 000 vakcín súčasne a (b) ak by 11 (na Slovensku 10, poz. prekl.) odporúčaných (povinných) vakcín bolo podaných naraz, imunitný systém využije len 0,1% svojej kapacity na ich spracovanie (5).
Človek je počas života vystavený oveľa väčšiemu množstvu mikroorganizmov, ako pri vakcinácii
Každý človek má na sebe a v sebe okolo 100 biliónov baktérií, čo je 10 až 100-krát viac baktérií ako počet buniek tvoriacich ľudské telo. Tieto baktérie tvoria našu normálnu, prirodzenú flóru. Reprezentujú okolo 1000 rôznych bakteriálnych kmeňov. Človek sa rodí bez baktérií a získava komplexnú a rozsiahlu normálnu bakteriálnu flóru počas prvých mesiacov života. V prvom roku života sú deti po prvýkrát vystavené všetkým baktériám, ktorých nositeľmi sú ich rodičia a súrodenci, ďalej domáce zvieratá a prostredie. Výsledná expozícia antigénom je niekoľko tisícnásobne vyššia ako expozícia pri vakcinácii.
Počet baktérií vášho vlastného ekosystému je však, pravdaže, nezanedbateľný v porovnaní s množstvom pôdnych baktérií (okolo milióna druhov na gram pôdy), ďalej množstvom baktérií vo vode, na domácich zvieratách, vo vzduchu atď., atď. Odhaduje sa, že na svete existuje asi bilión rôznych druhov baktérií. Vírusy, kvasinky, plesne, parazity a roztoče môžu prinášať milióny ďalších. Tieto mikroorganizmy drží „v šachu“ imunitný systém. Každý druh baktérií má viacero miest, ktoré dokážu vyvolať protilátkovú odpoveď. Nejde jednoducho o jedinú protilátku proti každému organizmu. Koľko druhov protilátok sa vytvorí proti mikroorganizmu závisí od komplexnosti daného mikroorganizmu. Nie je nezvyčajné vytváranie desiatok protilátok proti jednému bakteriálnemu kmeňu. To znamená, že ak náš organizmus odpovedá hoci len troma protilátkami proti každému bakteriálnemu druhu v našej normálnej flóre a troma protilátkami proti len 100 000 z viac ako 10 biliónov organizmov, vytvorí sa viac ako 300 000 protilátok. Priemerný počet protilátok vytvorených denne do veku 18 rokov je okolo 46. Štandardná očkovacia schéma vyprovokuje celkovo tvorbu asi 150 protilátok (6). Popredná učebnica infekčných chorôb uvádza zhruba 1300 baktérií, ktoré môžu spôsobiť ochorenie. To predstavuje tvorbu viac ako 13 000 potenciálnych antigénov, takmer 100-krát viac ako vyvolá odporúčaná vakcinácia.
Aj keď sa počet vakcín v posledných rokoch zvýšil, skutočné zaťaženie imunitného systému sa znížilo. Je to dané tým, že dnešné vakcíny sú „múdrejšie“ a lepšie vytvorené ako vakcíny pred niekoľkými desiatkami rokov. Napríklad pred rokom 1991 obsahovala vakcína proti čiernemu kašľu (pertussis) 3000 rôznych antigénov. Dnešná vakcína proti čiernemu kašľu nemá viac ako päť súčastí – práve dosť, aby bola účinná, ale oveľa lepšie navrhnutá tak, aby bola ľahko zvládnuteľná pre imunitný systém (7).
V máji 2010 bola v časopise Pediatrics (Pediatria) publikovaná štúdia, ktorá porovnávala viac ako 40 premenných týkajúcich sa mentálnych a neurologických funkcií vo veľkej skupine detí s cieľom zistiť, či by bolo prínosné oddialenie vakcinácie. Keďže neboli zistené štatisticky signifikantné rozdiely svedčiace v prospech menej očkovaných detí, vedci dospeli k záveru: „Včasné očkovanie v dojčenskom veku nemá žiadny negatívy vplyv na neuropsychický vývoj detí po 7 až 10 rokoch. Tieto údaje by mohli upokojiť rodičov, ktorí sa obávajú, že deti dostávajú príliš skoro priveľa vakcín.“ (8)
Oddialenie môže uškodiť
Oddialenie vakcinácie predlžuje obdobie, počas ktorého sú deti náchylné na konkrétne ochorenia, niektoré z nich sú stále pomerne časté. Ovčie kiahne, čierny kašeľ, chrípka a pneumokoky stále vedú k hospitalizáciám a smrti u predtým zdravých detí. Predĺženie intervalov očkovania alebo rozdelenie vakcín navyše vyžaduje častejšie návštevy lekára, čo zvyšuje priemerné náklady, ako aj počet prípadov, kedy dieťa zažije nepohodlie a stres spojené s očkovaním.
Zrátané a podčiarknuté
Bez ohľadu na to, ako to rozpitváte, očkovanie podľa očkovacieho kalendára predstavuje minimálnu expozíciu ľudského organizmu antigénom a organizmom v porovnaní s tým, s čím sa človek stretne počas života. Obavy z príliš veľkého množstva vakcín sú ako obavy z obliatia náprstkom vody, keď plávate v oceáne.
Ďalšie informácie:
http://www.chop.edu/service/vaccine-education-center/home.html
http://www.sciencebasedmedicine.org/?s=vaccination
http://www.sprievodcaockovanim.sk/caste-otazky-o-ockovani/
http://www.epis.sk/InformacnaCast/Ockovanie.aspx
http://www.ockovanieinfo.sk/
http://ec.europa.eu/health-eu/care_for_me/vaccinations/index_sk.htm
Zdroj: http://www.quackwatch.com/03HealthPromotion/immu/too_many.html
1. Mandal G and others. Principles and Practice of Infectious Diseases. New York: Churchill, Livingstone, 2004.
2. http://www.sprievodcaockovanim.sk/povinne-ockovanie-na-slovensku/povinne-ockovanie-na-slovensku.html
3. Fanning J and others. Development of the immunoglobulin repertoire. Clinical Immunology and Immunopathology79:1-14, 1996.
4. Harris DT. Genetic basis of antibody diversity. Medical microbiology and immunology class noted, University of Arizona Web site, accessed Dec 13, 2008.
5. Offit P et al. Addressing parents’ concerns: Do multiple vaccines overwhelm or weaken the infant’s immune system? Pediatrics 109:124-129, 2003.
6. Offit PA. Bell LM. Too many vaccines? What you should know. Vaccine Education Center, Children’s Hospital of Philadelphia, Fall 2008.
7. Composition of nine DTaP vaccines evaluated in efficacy trials. Clinical Microbiology Reviews, April 2005, p 356.
8. Smith MJ, Woods CR. On-time vaccine receipt in the first year does not adversely affect neuropsychological outcomes. Pediatrics DOI: 10.1542/peds.2009-2489, May 24, 2010.