Dnes kratko ako uvod do acidobazickej rovnovahy (ABR).
V poslednej dobe je modne pripisovat choroby rozneho druhu prekysleniu organizmu. Nevieme odkial tato teoria vzisla, ale vyskytuje sa v roznych podobach, viac ci menej absurdnych.
Casto sa stretavame s predstavami, ze ludia o sebe tvrdia ze maju pH krvi 6, ze moc ukazuje hodnotu pH krvi alebo ze ABR je udrzovana rovnovahou v prijme kyselin a zasad v strave.
Tieto predstavy uplne ignoruju fyziologiu regulacie ABR.
Kedze je to tema velmi obsiahla a aj znacne zlozita, vratime sa k nej aj s rozsiahlejsim vysvetlenim, dnes prinasame kratky text, ktory bol pouzity v jednej diskusii ako vysvetlenie diskuterovi, ktory chcel vediet ako to v jednoduchosti funguje.

Fyziologicke pH vnutorneho prostredia (VP) organizmu je od 7,36 – 7,44. Je teda v zasaditej casti pH stupnice.
Telo si pH VP velmi dobre strazi – je to velmi dolezite, kedze optimalne pH pre rozne enzymy a biochemicke reakcie v tele je velmi uzke. Hodnoty, ktore este su zlucitelne so zivotom su priblizne 6,8-8,0 – teda v rozmedzi len okolo 1 bodu stupnice pH.
Na ustrazenie pH sluzia telu viacere mechanizmy. V krvi su pritomne pufre – to su zluceniny ktore v roztoku maju schopnost udrzovat urcitu hodnute pH (samozrejme, ma to svoje hranice). Tieto pufre su bikarbonatovy, fosfatovy, hemoglobinovy, bielkovinovy….na podrobne vysvetlenie je tu malo miesta, ale vysvetlim v jednoduchosti princip. Ak mate roztok v ktorom je pufer, a tento roztok ma urcite pH. Ak do tohoto roztoku pripade male mnozstvo kyseliny alebo zasady, pufre zaistia ze pH roztoku sa nezmeni, resp.zmeni sa len minimalne. Taktymto roztokom je aj nasa krv resp. mimobunkova tekutina.
Pufre sluzia na okamzite vyrovnavanie resp. udrzovanie hladiny pH. Z dlhodobeho hladiska udrzuju pH hlavne 3 organy – pluca, oblicky a pecen. Pecen pomocou smerovania metabolizmu (ci sa ma ion H+ zodpovedny za kyslost v tele skor udrzat alebo skor vylucit), oblicky tym ze su schopne vylucovat kyseliny do moca a pluca tym, ze regulaciou mnozstva CO2 v krvi reguluju vlastne bikarbonatovy pufer – kedze ten je na baze kyseliny uhlicitej, ktora vznika z CO2.
Teraz k porucham – acidoza je stav kedy sa pH VP dostane pod hodnutu 7,36, alkaloza vtedy, ak sa dostane nad hodnotu 7,44 (je to trochu matuce, kedze aj clovek s pH VP 7,2 ma acidozu, aj ked je stale v zasaditych hodnotach)
K tymto porucham dochadza z roznych pricin. Samozrejme ako jedna zo zakladnych pricin prichadza do uvahy porucha spomenutych regulacnych organov. Su aj dalsie dovody – hnacky, zvracanie, ketoacidoza pri diabete, otravy – alkoholy, niektore lieky a pod.
Podstatne vsak je, ze v strave neprijmate take mnozstvo tak silnych kyselin alebo zasad, aby ste si stravou dokazali tuto rovnovahu narusit. Napr. prijmom bielkovin prijmate kyseliny – konkretne aminokyseliny z ktorych sa bielkoviny skladaju. Ich vstrebavanie je ale postupne a tak spomenute pufrovacie mechanizmy zvladaju udrzovat rovnovahu, nasledne su aminokyseliny spracovavane pecenou a pripadna nadbytocna acidita (vo forme kationov vodika) sa odvadza prec z tela oblickami a plucami. Jednoducho to stravou nie je mozne a uz vobec nie nejako dlhodobejsie. Napr. pri masivnej narazovej konzumacii alkoholu moze docasne dojst pri jeho zmetabolizovani k miernemu naruseniu acidobazickej rovnovahy (ABR), ale aj toto sa velmi rychlo a priebezne vyrovnava a nie je to nijako zavazne.
Preto akakolvek snaha o manipulovanie s ABR pomocou stravy nema opodstatnenie. Resp. dlhodoba pritomnost acidozy (tj. prekyslenia) alebo alkalozy znaci vaznu poruchu zdravia, ktora by urcite nezostala bez vaznych prejavov. Znacna cast pripadov poruchy ABR su stavy, kedy sa tato porucha vyvija v case – tj, bud sa postupne upravuje do normalu, alebo sa naopak zhorsuje a bez zasahu vedie k smrti pacienta.
(Diskuter sa dalej vo svojej otazke pytal na aciditu moca a zaludka)
Co sa tyka zaludka, v zaludku sa tvori velmi silna kyselina – kyselina chlorovodikova, ktora ma viacere ulohy. V zaludku vdaka nej pH moze klesat az k hodnotam 2. Toto nie je odrazom hodnot pH vnutorneho prostredia, aj ked pri masivnom zvrcani prave stratou ionov H+ cez zaludok moze dojst k naruseniu ABR.
Pri zaludku je znizena tvorba kyseliny naopak neziaduca, je to prejav patologie. (Pokial nie je znizena zamerne napr. pri liecbe zal. vredu)
Co sa tyka mocu, pH moca neodraza pH vnutorneho prostredia, ale odraza prave to, ci v strave prijmate viac kyslin alebo zasad – nadbytocnych sa telo bude zbavovat prave do moca. Jeho pH moze klesat az k hodnotam 4. U vegetarianov sa pohybuje skor v zasaditych cislach.

Zhrnutie pre zjednodusenie – u cloveka, ktory ma zdrave organy regulujuce ABR (teda hlavne oblicky a pluca) moze dojst k poruche ABR len takym sposobom, ze sa pH VP zmeni tak rychlo, ze uvedene systemy to nestihaju kompenzovat – napr. ak by sme cloveku naraz podali velke mnozstvo bikarbonatov (alkalicka substancia) v infuzii, vyvolame alkalozu. Pri zdravych regulacnych organoch by vsak aj to bolo len docasne (za predpokladu ze davka nie je natolko vysoka aby ho okamzite zabila).
Doplnim Vam este jednoduchy priklad stavu, kedy dochadza k „rozhaseniu“ ABR a ktory sa pomerne casto u pacientov vyskytuje
Takymto stavom je diabeticka ketoacidoza.
Dochadza k nej najcastejsie u diabetikov s DM1, ak nedostatocne kompenzuju ochorenie inzulinom.
Dochadza pri nej k endogennej produkcii urcitych kyselin (tzv. ketolátok), ktore vedu k acidoze. Tato acidoza sa vyrazne prejavuje a ked uz pH klesne k hodnotam okolo 7,0, clovek upada do komy a bez liecby zomrie, kedze stav sa prehlbuje.
Inym prikladom, kedy telo produkuje kyseliny, ktoré je nutné pufrovat je vyrazna svalova namaha – pri nej svaly pracuju na kyslikovy dlh – a spracovavaju glukozu prostrednictvom anaerobnej glykolyzy. Tento proces okrem produkcie energie vedie aj k produkcii kys. mliecnej (ta je zodpovedna aj za bolesti svalov). Ak by neexistovali mechanizmy regulujuce ABR, tak tato produkcia kyselin by viedla k takej acidoze, ktora by cloveka zahubila. Zrychlene dychanie pri svalovej namahe ma okrem dodavky kyslika za ulohu aj zbavit telo nadbytocnej kyseliny uhlicitej.