Poplašný Bádateľ o transplantáciách

Posledné dni sa internetom šíria dva články nechválne známeho dezinformačného webu Bádateľ. Články sa zaoberajú problematikou orgánovej transplantácie – pokiaľ pod pojem „zaoberať sa“ môžeme zahrnúť fabulácie a fantazmagórie na úrovni filmu Hostel alebo hry Outlast. Poďme sa pozrieť, prečo tieto články pravdepodobne napĺňajú skutkovú podstatu určitého paragrafu Trestného zákona.

Zvykli sme si, že portál Bádateľ.net publikuje bezočivé lži a nezmysly. Zvykli sme si, že články tohto portálu nedávajú zmysel často ani v rovine prírodopisu základnej školy. Zvykli sme si, že autor (autori?) tohoto portálu nemajú o medicíne ani rudimentárne vedomosti. Zvykli sme si, že Bádateľ je zapletený do siete paranoje, konšpirácií a bludov tak hlboko, že aj pohľad do zrkadla u neho budí nedôveru. Zvykli sme si, že Bádateľ trpí komplexami zo zdravotníkov a hlavne z lekárov. A najmä – zvykli sme si, že Bádateľ (alebo bádatelia?) urobí pre predaj svojich pofidérnych šarlatánskych produktov (reklamou na ktoré je stránka prešpikovaná ako pečená krkovička) absolútne čokoľvek.

Tentokrát však Bádateľ v porovnaní so svojimi bežnými článkami o všeliečacich džúsoch a fantazírovania o všelieku na rakovinu zašiel priďaleko. Dva články, ktoré vyprodukoval, možno bez váhania nazvať šírením poplašnej správy.

Prvý článok bol uverejnený pred 4 dňami a začal sa rýchlo šíriť sociálnymi sieťami. Článok pripomína zlátaninu jednej lži na ďalšiu, akési LEGO z klamstiev. Jeho rozpitvanie nepredstavuje väčší problém: čo veta, to skvost a predovšetkým – úplne klasický modus operandi stránky Bádateľ. net. Poďme na to:

Článok začína – ako inak – „štúdia odhalila….“. Ako sme si už zvykli, nájsť odkaz alebo aspoň názov danej štúdie predstavuje úlohu porovnateľnú s rozlúštením Voynichovho rukopisu. Naopak – na záver článku sa dozvieme, že autor (…?) čerpal z NaturalNews. Pokiaľ túto stránku nepoznáte – ide o pravdepodobne jedinú stránku, ktorá môže obsahom bludov, lží a nebezpečných medicínskych dezinformácií konkurovať stránke Bádateľ. Ako už uviedlo RationalWiki, platí že:

Ak citujete stránku NaturalNews, v akejkoľvek oblasti, je prakticky isté, že sa mýlite.

prípadne:

Argument za pomoci NaturalNews diskvalifikuje z akejkoľvek racionálnej debaty.

Nasleduje samotný text, ktorý budeme citovať kurzívou:
„Ak ste darca orgánu, možno ste si to postavenie vybrali z dobrej vôle, nazdávajúc sa, že vám lekársky personál neodoberie orgány skôr, ako budete mŕtvi a bez vedomia.“
Nuž, okrem prípadov, keď ste ako živý človek darovali jednu svoju obličku alebo časť pečene svojmu blízkemu, prípadne ste darovali krvotvorné kmeňové bunky alebo krv, tak k rozhodnutiu o tom, že budete darca, došlo až po vašej smrti. Darcom orgánov sa totiž môže stať každý, kto ZA ŽIVOTA darcovstvo výslovne neodmietol. Dobre prosím vnímajte slová za života – k darovaniu orgánu totiž dochádza len po vašej definitívnej a nezvratnej smrti. Ale k tomu neskôr.

„Nová vedecká štúdia však odhaľuje, že k odoberaniu orgánov veľmi pravdepodobne dochádza aj vtedy, keď sú pacienti ešte pri vedomí, hoci ich srdcia už prestali biť.“
K tomu, čo znamená „vedecká štúdia“ sa už naozaj nebudem vracať. Hneď v ďalšej vete sa dozvedáme, že (ako obvykle) Bádateľ nevie o problematike nič. Inak by musel vedieť, že nastávajúcemu darcovi srdce naopak bije až do momentu samotného odberu orgánov – je to totiž nutné, aby bola zachovaná ich životaschopnosť. To však neznamená, že dotyčný pacient stále žije – srdce je totiž prakticky jediný vitálny orgán, ktorý mu ešte pracuje – jeho mozog je mŕtvy a jeho pľúca už len pasívne nafukuje umelá pľúcna ventilácia. V prípade, že by ste takémuto pacientovi odpojili uvedenú umelú ventiláciu, jeho srdce by prestalo biť do niekoľkých minút.

„Aj keď vám prestane biť srdce, ste ešte niekoľko minút stále nažive a pri vedomí. Keď vám prestane biť srdce, tak ešte nie ste naozaj mŕtvi, hoci to lekári využívajú na to, aby vás vyhlásili za mŕtveho“
Táto veta obsahuje hneď niekoľko absolútnych nezmyslov:

  • Ak by Bádateľ niekedy videl skutočný prípad darcovstva orgánov (ako ich napríklad vídava autor tohto textu…) vedel by, že pacienta nevyhlasujeme za mŕtveho vždy na základe zástavy srdca, ale na základe smrti mozgu. My – to je náš mozog – naše vedomie, naše pocity, naše myšlienky, láska, nenávisť, vedomosti, skrátka celá naša uvedomelá existencia (snáď okrem Bádateľových fantazmagórií) je v našom mozgu. Smrť mozgu – tj. jeho odumretie – znamená zánik našej existencie. Telo to má zariadené tak, že ak odíde mozog, veľmi rýchlo odíde aj dýchanie a srdce a rovnako naopak. Medicínsky dokážeme nahradiť funkciu pľúc a udržať srdcovú činnosť, ale s odumretým mozgom je daná osoba mŕtva – je to len biologická schránka, ktorú udržujú prístroje. Tento stav je absolútne, definitívne, konečne NEZVRATNÝ. Daný človek už nikdy neprecitne, jeho mozog už nikdy nebude pracovať a jeho smrť nie je možné zvrátiť. Smrť jasne definujú aj zákony našej aj ostatných krajín, konkrétne u nás Zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov §43, kde sa jasne píše v odsekoch 2 a 3: „(2) Osoba sa považuje za mŕtvu, ak lekár zistí, že došlo k trvalému zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti“ a „(3) Osoba sa považuje za mŕtvu aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií celého mozgu (ďalej len „smrť mozgu“)“. K tomu sa ešte vrátime…
  • Opäť, ak by Bádateľ niekedy reálne videl darovanie orgánov, vedel by, že k ich odberu dochádza zvyčajne až niekoľko dní po konštatovaní mozgovej smrti. Ešte pred tým sa totiž darcovi musí odobrať uzlina pre určenie toho, aké sú jeho „imunitné poznávacie značky“ – tj. aby bolo možné určiť, či jeho orgány budú kompatibilné s imunitným systémom príjemcu.

Nasleduje časť fantazírovania a blúznenia o „zážitkoch z blízkej smrti“ a samozrejme nechýbajú paranoidné fantazmagórie o „prehnitom a zlom zdravotnom systéme“. Bádateľ to korunuje vetou: „Znamená to, že ste v podstate ´uväznení´ vo svojom mŕtvom tele, so stále fungujúcim mozgom“ – vidíte pár riadkov vyššie to slovo veľkými písmenami NEZVRATNÝ? Bádateľovi zrejme nedochádza, že o tzv. „zážitkoch z blízkej smrti“ (nech už je to čokoľvek…) môžu hovoriť len ľudia, ktorí tej smrti napokon z lopaty ušli a prežili – to rozhodne nie je prípad pacientov, ktorých mozog je NEZVRATNE mŕtvy.

„Ak ste darca orgánu, je to tá chvíľa, kedy vám lekári bez použitia anestézy (lebo predpokladajú, že ste mŕtvi) zarežú do tela a začínajú vám rýchlo odoberať orgány. Vy to všetko cítite, ale ste uväznení vo svojom tele a nemôžete sa hýbať, ba ani kričať.“
Nie, necítite nič. Váš mozog je mŕtvy, je to už len masa z bielkovín a tukov vo vašej lebke. Nemáte mozog – nemožete cítiť bolesť. Nemôžete byť uväznení, nemôžete už nič, lebo ste hergott MŔTVI!!! Buď ste sa proste rozplynuli v ničote, alebo si v nebi dávate s Ježišom welcome drink, alebo v pekle s čertmi počúvate koncert Black Sabbath, alebo sa znovu rodíte – vyberte si čo chcete, ale rozhodne už nemáte nič spoločné s týmto svetom. Na tomto svete ste mŕtvola.

„Ak ste darca orgánov, chamtivé nemocnice a neetickí lekári vám môžu začať odoberať orgány ešte SKÔR, než zomriete“ – No comment, ak stále nedochádza, prečítajte si predošlý odstavec: No brain = No fun

„Lekári sú zdravotníckym priemyslom tlačení k odoberaniu čo najväčšieho počtu orgánov, lebo orgány sú pre nemocnicu zadarmo, no tá istá nemocnica dokáže na transplantácii orgánov generovať výnosy v hodnote miliónov dolárov (poznámka redakcie: Taká je situácia v USA, no aj u nás na Slovensku – v kráľovstve korupcie, sa nevylučujú úplatky za nájdenie či sprostredkovanie orgánov, hoci zákon to formálne vylučuje).“
Fantazmagórie a neznalosť, ako systém funguje. Orgány nie su kuracie droby do polievky – odoberajú sa orgány, ktoré je možné okamžite transplantovať – je to možné len do niekoľkých hodín. Ak v danej situácii nie je v zozname darca, ktorý by napríklad mohol prijať pacientovo srdce, tak k jeho odberu nedôjde. Orgány (s výnimkou kmeňových krvotvorných buniek, ktoré ale nie sú orgán sám o sebe) nie je možné odložiť do chladničky ako včerajšiu pizzu. K zvyšku sa ani netreba vyjadrovať – opäť len krivé obvinenia založené na komplexoch autora z lekárov a medicíny.

Nasleduje odvolávanie sa na pochybné autority – údajne šokujúcu investigatívnu knihu autora Scotta Carneyho – nemám ju k dispozícii, ale mám určité pochybnosti, že autor s menom „Scott Carney“ asi nebude písať o slovenskom resp. európskom systéme transplantačných programov. To autorovi samozrejme neprekáža. Rovnako ako mu neprekáža, že nejaká kniha automaticky neznamená, že sa zakladá na pravde, že údajné šokujúce zistenia sú reálne podložené a tak podobne. Dôkaz o tom, že dnes si každý môže písať čo chce, aj bohapusté lži, je samotá existencia Bádateľa a jeho článkov.

Nasleduje ďalší výlev paranoidného blúznenia: „Skorumpovaný zdravotnícky systém vás tlačí k darovaniu orgánov v ich prospech, nie váš“ … Pravdou je, že transplantácie orgánov sú pre mnohé nemocnice zdrojom obrovského zisku a zatiaľ čo nemocnice a lekári na týchto zákrokoch nesmierne zarábajú, neplatia vôbec nič rodine zosnulej osoby, ktorej orgány toto celé vôbec umožňujú.“ Je mi jasné, že tak bezcharakterná, sociopaticky amorálna osoba ako je autor týchto dvoch článkov nedokáže pochopiť tak jednoduchú vec ako je pomoc ľuďom – že orgány sú mŕtvole nanič, zatiaľ čo chorému umožnia prežiť. Rovnako je mi jasné, že osoba, ktorá nevie (ako bolo dokázané) o transplatačnej medicíne absolútne nič nerozumie ani tomu, že transplantácie väčšiny orgánov na Slovensku vykonávajú 1-2 zdravotnícke zariadenia, kde sú pre to špecializovaní odborníci, ktorí to dokážu, vrátane následnej starostlivosti o pacienta.

Nasleduje podľa mňa najzávažnejší paragraf tohto článku: „A ak ste darca orgánov, potom toto veľké zlo udržiavate a eventuálne sa vystavujete desivému mučeniu, keď vám chirurgovia vytrhávajú z tela orgány, i keď ste stále nažive a pri vedomí“posúdenie tohto paragrafu necháme na patričné zodpovedné orgány, nazývané aj „orgány činné v trestnom konaní“.

Nasleduje pravdepodobne jediná časť článku, ktorá má niečo spoločné s realitou – a síce vysvetlenie princípu „predpokladaného súhlasu“ – a síce, že ak nevyjadríte nesúhlas za života, predpokladá sa, že s odberom orgánov súhlasíte. Nasleduje veta „Bohužiaľ, aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať ako dobrý systém, kvôli skutočnostiam uvedeným v tomto článku, je zrejmé, že to až tak dobrý systém zrejme nie je.“ Nie milý Bádateľ, skutočnosti v tomto článku, ako obvykle, ukazujú len to, že absolútne nerozumieš, o čom píšeš.
Následne Bádateľ navádza na odmietnutie súhlasu (a ešte sa komicky pohoršuje nad tým, že formulár je vo formáte MS Word, ktorý nie je voľne dostupný – dobrá rada – že je to nezmysel vám vysvetlí najbližší žiak informatiky na základnej škole) – čo opäť považujem za niečo, čo by mohlo zaujímať patričné štátne orgány .

Na záver pridáva štandardnú dávku bludov o očkovaní poškodzujúcom obličky a strašenia chemoterapiou a tak podobne a dodáva komické odporúčanie o zlepšení zdravia čítaním jeho, a ďalších bludárskych stránok ako NaturalNews a Dr. Mercola.

Koniec zlého sna? Ani zďaleka. Ak čakáte sebareflexiu, ste na omyle.

Druhý deň náš generátor bludov vydal ďalší článok, s príhodným názvom „Keby ste tušili, ako odoberajú orgány, nikdy by ste nesúhlasili byť darcom (časť 2)“ s uvedením, že „Uvedený článok vyvolal na Facebooku pomerne živú diskusiu“ – inými slovami nezvyčajne veľa ľudí mu napísalo, že píše šialené bludy a nemal by drístať o veciach, ktorým zjavne rozumie menej, ako absolvent strednej školy

Po vete „V tomto článku si okrem samotného priebehu odoberania orgánov povieme…“ som už vedel, že bude nasledovať kvalitný matroš – vysoko odborná problematika v podaní človeka, čo si pletie menštruáciu s demonštráciou.

Tak poďme pitvať, blud po blude:
„Aby sa mohlo vykonať odobratie orgánu, človek musí byť stále živý. Musia mu pracovať pľúca i srdce. Krv musí prúdiť v jeho žilách a okysličovať celé telo.“ – Nie vedúcko, orgány sa odoberajú človeku, ktorý má totálne, kompletne, nezvratne definívne mŕtvy mozog (viď vyššie). Takýto človek je biologicky aj právne mŕtvy (približne rovnako ako tvoja morálka) a jeho pľúca pracujú len vďaka umelému ventilátoru pumpujúcemu vzduch – na samostatné dýchanie totiž treba mozgový kmeň a ten je v prípade darcu (spolu so zvyškom mozgu) už dávno minulosťou. A jeho srdce pracuje zase len vďaka tomu, že ešte umelo pracujú pľúca.

„Tuto rozlišujeme 2 druhy situácií, pri ktorých sa odoberajú orgány: 1. Odoberanie orgánov pri srdcovom zlyhaní a 2. Odoberanie orgánov pri mozgovej smrti“ – Nie, orgány sa odoberajú len v prípade smrti mozgu (koľký krát už som to napísal? Šesťkrát, tuším…?)

Napriek tomu, že pokračuje časť o údajom odoberaní orgánov pri srdcovom zlyhaní (vedúcko, pozri si, čo táto diagnóza znamená…) – teda neexistujúca situácia, zaujala ma veta: „No a keďže pri srdcovom zlyhaní mozog stále funguje, objavujú sa prípady, že človek je pri vedomí a všetko cíti. Kričať nemôže preto, lebo mu pred odoberaním orgánov podajú iba paralyzujúcu látku, avšak už nie anestetikum.“ – Bádateľovi samozrejme uniklo, že v prípade, že sa človeku zastaví srdce (to je to, čo pán „odporník“ nazýva „zlyhaním srdca“) sa nechopíme skalpela, ale zahajujeme resuscitáciu – lebo zastavenie srdcovej činnosti je možné zvrátiť a zabránime tým smrti mozgu, ktorá už nezvratná je!

„Zlé jazyky tvrdia, že anestetikum nedajú z toho dôvodu…“ – nie, to netvrdia zlé jazyky, to tvrdia zlé neuróny v Bádateľovej bludnej hlave.

„Kedy je človek živý a kedy mŕtvy? Smrť je vedecky definovaná ako zánik látkovej výmeny (metabolizmu) v tkanive.“ Áno, smrť je možné definovať biologicky rôzne. Avšak zatiaľ nikto neprišiel na to, ako žiť bez mozgu (žeby možno….? Ale nič….), človek s mŕtvym mozgom definitívne končí svoju existenciu na tomto svete. A v prípade, že je zničený iba mozog, je možné jeho orgánom dať v telách príjemcov druhú šancu. Jeden by povedal, že to je, akoby dotyčný nezomrel (zbytočne), ale morálka autorovi článku veľa nehovorí.

Nasledujú fantazmagórie o „transplantačnom priemysle“ a následne „Tento rozpor sa teda vyriešil tým, že sa zaviedol nový účelový pojem „mozgová smrť“. Teda stav, kedy je telo, okrem mozgu, normálne celé živé.“ – Realita je trochu iná – ak sa dostaneme do stavu, že mozog odumrie (Už som spomínal, že od tohto momentu ste definitívne mŕtvi…?), automaticky dôjde aj k zástave dýchania – pretože dýchanie vyžaduje mozgový kmeň, následne po pár minútach dôjde k zástave srdca. Krv prestane prúdiť a okysličovať tkanivá, bunky a tkanivá začnú odumierať (od tohto momentu už vaše telo nie je ani zďaleka „celé živé“) z buniek sa začnú uvoľňovať enzýmy a začnú tráviť vlastné tkanivá (odborne autolýza), začnú vás konzumovať vaše vlastné baktérie, ktoré ste dovtedy chovali v črevách, dostávajú sa do tkanív – a je to, je z vás normálna, rozkladajúca sa mŕtvola! (a v prípade, že vás neodložia do chladiaceho boxu, po pár dňoch o tom začnete svetu dávať intenzívne vedieť mŕtvolným zápachom).

“ Navyše, o „mozgovej smrti“ nerozhoduje nejaký jednoznačný objektívny test alebo vyšetrenie, ale konzílium lekárov, ktorí hlasujú. A tak ako každé iné hlasovanie, tak aj toto je už zo svojej podstaty subjektívne.“  – Nie vedúcko, opäť raz, ak by si bol niečo viac ako internetová tlčhuba, tak by si možno o tom, čo píšeš, najprv aj niečo naštudoval a vedel by si, že mozgovú smrť stanovuje špeciálne neurologické vyšetrenie, ktoré sa vykonáva po odtlmení pacienta, aby ani náhodou nebol nález skreslený sedatívami, kedy neurológ kontroluje jednotlivé reflexy mozgového kmeňa – áno, v medicíne vieme presne pomocou reflexu zistiť či konkrétna časť mozgu je vitálna – t.j. či v nej sú ešte nejaké živé neuróny. A mozgová smrť sa stanovuje až keď sú VŠETKY reflexy mozgového kmeňa zaniknuté a tým pádom je jasné, že najdôležitejšie pre život potrebné centrá mozgu a aj všetky vyššie mozgové funkcie sú definitívne zničené.  A aby sme si boli istí, tak vyšetrenie sa opakuje 2x v priebehu 12 hodín a až keď je nález rovnaký, je možné definitívne stanoviť diagnózu MORS CEREBRI – teda smrť mozgu a týmto momentom je človek nie len biologicky ale aj právne definitívne MŔTVY.
U detí sa ešte pridáva aj mozgová panangiografia, kde mozgovú smrť definuje aj to, že do mozgu resp, do vnútra lebky (kvôli extrémnemu opuchu mŕtveho mozgu) celkovo už neprúdi žiadna krv – a žiaden, ani detský mozog, nemôže žiť bez prietoku krvi.

„Neraz sa stane, že pacient leží v nemocnici s poškodeným mozgom. Potom sa zistí, že je vhodným darcom orgánov a lekári ho zrazu vyhlásia za „mozgovo mŕtveho“, len aby mu mohli odobrať orgány.“ – Nie, lekári vyhlásia človeka za mŕtveho v zmysle smrti mozgu vtedy, keď ma odumretý mozog. Viem, že pre človeka, ktorého lekári mátajú v jeho paranoidných snoch, je to ťažké pochopiť, ale tak to skrátka je.

„Ale keď sa dozvedia, že prístroje sa vypínajú až po odobratí orgánov….“ – vypnú ventilátor, ale tento moment vám bude rovnako ukradnutý ako všetky ostatné od momentu, keď vám pred pár dňami definitívne odumrel mozog a tým momentom vaša pozemská, bytostná existencia skončila.

„A nepovedia to ani rodičom, ktorých nútia k darcovstvu orgánov ich zomierajúce dieťa. Potom, keď sa to dozvedia až po procedúre, bývajú zvyčajne aj celé roky zdrvení z faktu, že nechali svoje dieťa zomrieť opustené, pod skalpelmi lekárov.“ Úbohý primitivizmus, (ale vcelku hodný stránky zjavného sociopata) – nie, ich dieťa neumrelo pod skalpelmi lekárov, ich dieťa umrelo vtedy, keď mu odumrel mozog. Nehovoriac o tom, že tento moment väčšinou nastáva po dlhšom období, kedy už pacient (dieťa) nie je pri vedomí.

„Mozgovo mŕtvi ľudia dýchajú, reagujú na dotyk, pri prvom reze chirurga im niekedy vyskočí tlak, začnú sa potiť, sú im počas zákroku odoberania orgánov podávané lieky.“ Máme tu výhercu kráľovského bludu tohto článku – človek s mŕtvym mozgom má okrem miechových reflexov vyhasnuté všetky ostatné činnosti nervového systému – na pocit bolesti, dotyku potrebujete: mozgový kmeň, thalamus, mozgovú kôru – a tú už nemáte, lebo váš mozog je MŔTVY!!! (začínam chápať, ako sa cíti papagáj) To znamená, že už NIČ, ani jedna jediná funkcia z vášho mozgu NEFUNGUJE!

Nasleduje výber vraj „sporných otázok“, vyberiem tie, ktoré sa dajú posúdiť:
„Môže byť človek mŕtvy a zároveň mať vitálne orgány?“ – áno, má mŕtvy mozog, je mŕtvy. Orgány udržujú vitálnymi prístroje.
„Je „mozgová smrť“ iba účelová definícia pre ospravedlnenie zabíjania?“  – Nie, mozgová smrť, znamená, že existencia človeka na tomto svete sa skončila, lebo orgán pre ňu nevyhnutý – mozog – odumrel.
„Je možné spoľahlivo stanoviť mozgovú smrť alebo majú pravdu tí, ktorí tvrdia, že výpadok všetkých mozgových funkcií nie je vôbec merateľný?“ Je, podobné veci tvrdia len ľudia ako Bádateľ – ktorí nerozumejú o čom točia.
„Je prípustné v najväčšej núdzi obťažovať smútiacu rodinu otázkou o „darovaní orgánov“?“  – Na to presne neviem odpovedať, ale ja osobne by som bol veľmi rád, že moje orgány alebo orgány môjho blízkeho ešte pomôžu na tomto svete. V krematóriu naozaj už veľa služby neurobia.
„Sú veriaci ľudia povinní v mene „vedy“ vzdať sa svojho náboženstva učiacom o jednote tela, duše a ducha?“ – Nie sú – preto môžu darcovstvo za života odmietnuť.
„Môžeme zomierajúceho človeka, ktorý sa nedokáže brániť, zbaviť jeho dôstojnosti len kvôli jeho „užitočnosti“ pre spoločnosť?“  – Umierajúceho nezbavujeme dôstojnosti. Ani mŕtveho. S úctou zaobchádzame aj s pacientami pri pitve. To je ale niečo, čo jeho amorálnosť a úbohosť Bádateľovi neumožňuje pochopiť.
„Čo ak umierajúci vníma oveľa viac ako si myslíme?“ – Preto orgány neodoberáme umierajúcim, ale mŕtvym – ľuďom s odumretým mozgom. Tí nevnímajú a necítia nič – nemajú už orgán, ktorý na to slúži.
„Nie sú tep srdca, telesné teplo, dýchanie, horúčka, kožné vyrážky, pot, stolica, moč, nárast krvného tlaku, zrýchlenie pulzu či pohyb končatín znakom života?“ Dýchanie s odumretým mozgom? Asi ťažko. Ostatné sú prejavy fungovania orgánov. Ak je mozog mŕtvy, tak všetky tieto prejavy (ktoré bez extrémnej medicínskej podpory za pár minút odoznejú) sú už len prejavy dočasnej funkcie orgánov, nie existencie osobnosti človeka.
„Po akceptácii odoberania orgánov prejdeme k akceptácii medicínskych pokusov na „mozgovo mŕtvych“ ľuďoch?“ – Nie, na mŕtvych neexperimentujememáme totiž morálne zásady a pravidlá – na rozdiel od sociopatov a autora stránky Bádateľ.

Poďme ďalej: „Ľudia tiež nevedia, že mozgovo mŕtvych ľudí je nutné až do odberu orgánov kŕmiť, ošetrovať a starostlivo sledovať. To môže trvať aj týždne či dokonca mesiace.“ – Nie, trvá to väčšinou pár dní. Pokiaľ si autor myslí, že človeka s mŕtvym mozgom kŕmite lyžicou pudingom – tak….tak to celkom zapadá do úrovne Bádateľových predstáv o medicíne.

„Dokonca sa vytvárajú aj hormóny, za produkciu ktorých je zodpovedný mozog. Muži stále majú 17 reflexov, ženy 14. Reagujú na vonkajšie podnety.“ – Keby autor týchto riadkov vedel o tele aspoň toľko, čo sa učí v 7. ročníku základnej školy, vedel by, že miechové reflexy sa prepájajú v mieche – tj. je možné ich vyvolať aj s mŕtvym mozgom. Nie sú prejavom mozgovej činnosti, citov, vnímania – sú len prejavom toho, že miecha ešte funguje. Žiaľ, na existenciu treba aj vyššie centrá CNS a tie sú už minulosťou.

„Dokonca existuje prípad, že tehotná žena po 107 dňoch „mozgovej smrti“ porodila zdravé dieťa cisárskym rezom. Môže mŕtvy človek na svet priviesť nový život?“Môže – plod v tomto prípade je na telo „napojený“ cez maternicu a tá pri umelej ventilácii a zachovanej srdcovej činnosti naďalej plní svoju úlohu. Pôrod cisárskym rezom v tomto prípade je veľmi podobný ako odber napr. obličky – vyjmete fungujúci orgán/živý plod z tela mŕtvej matky.

Následne autor rozoberá, ako vyzerá odber orgánov. Keby som nevedel, že to ten človek myslí vážne (tj. že niekto môže byť takto blbý), myslel by som si, že je to trolling.

„Odber orgánov sa uskutočňuje zvyčajne v noci, keď je darca prevezený z jednotky intenzívnej starostlivosti na operačný sál.“ – Samozrejme, určite – pretože extrémne zložité operácie sa najlepšie robia v noci, vtedy, keď je v nemocnici zlomok personálu…Vidieť, že tomu naozaj rozumieš vedúcko.

„Darca sa premiestni na operačný stôl. To niekedy vyvolá jeho pohyby a zmätie personál“ – Nie, personál na rozdiel od vás vie, čo robí a čo môže nastať.

„Na podlahu sa rozložia plachty, aby chirurg nestál v zmesi vody a krvi, ktorá počas odoberania orgánov strieka všade naokolo.“ a „„Darcovi“ zviažu ruky, aby zabránili jeho pohybom.“ – Odporúčam vedúckovi menej fantazírovať a pozerať menej C-čkové horory.

„Podajú sa mu lieky na uvoľnenie svalov i narkotiká proti bolesti. Avšak mnohí anestéziológovia dnes na odporúčanie lekárskych komôr od liekov proti bolesti upúšťajú. Inak by tým nepriamo priznali, že „darca“ cíti bolesť a teda asi nie je mŕtvy. Radšej tak riskujú, že pacienti budú počas odoberania orgánov trpieť.“ – Nie, lieky proti bolesti naozaj netreba, pacient totiž už trpieť nemôže. Má totiž MŔTVY MOZOG! Teda orgán zodpovedný za vnímanie bolesti.

„Pri narezaní krku až po lonovú sponu dochádza k nárastu krvného tlaku, zrýchleniu frekvencie srdca a zvýšeniu adrenalínu v krvi. Niekedy nastáva aj začervenanie a zášklby tváre či potenie. Pri normálnej operácii sa tieto príznaky považujú za pociťovanú bolesť pacienta. Nie však u „mozgovo mŕtvych“. Je toto normálne? Veď medicína si tuto vyslovene protirečí a vykladá dve úplne rovnaké situácie rozdielne“ – Nie, takto to vôbec nevyzerá. To by Bádateľ musel ale reálne niečo vedieť a možno aj vidieť človeka v mozgovej smrti. Medicína si tu neprotirečí, protirečia si Bádateľove fantazmagórie.

Niektoré Bádateľove fantazmagórie sa opakujú, preto ich nebudem opakovne riešiť. Za zmienku ešte stoja: „Skupiny lekárov postupne odoberajú všetky orgány, ktoré sa dajú transplantovať – srdce, pľúca, obličky, pečeň, pankreas, črevá, očnú rohovku a stredné ucho“ nie, odoberajú sa orgány, ktoré majú príjemcu. Napríklad v prípade jedného darcu, ktorého si ja pamätám zo svojej praxe, boli odobraté len obličky. Ostatné orgány zostali na mieste.

„Odobratím všetkých orgánov „darca“ zomrel.“ Nie, darca zomrel vtedy, keď mu odumrel mozog. A to bolo už niekoľko dní skôr.

„Na konci ostáva zvyčajne na ošetrovateľoch, aby v tele vypchali dutiny a zašili obrovské rany. Ospravedlňujeme sa za výraz, ale to, čo z „darcu“ zostane, je už len prázdne vykuchané telo.“ Darca po odbere orgánov podstupuje patologicko-anatomickú pitvu, kde patológ alebo súdny lekár pitvou dokumentuje, ktoré orgány boli odobrané atď. Ale to sme zase pri tom, že ak by Bádateľ vedel aspoň zlomok o tom čo píše, tak by nepísal.

„Pokojné a chránené zomieranie za prítomnosti rodinných príslušníkov alebo priateľov nie je možné. Zomierajúceho na jeho poslednej ceste sprevádzajú transplantační lekári.“ – Umieranie trvalo do momentu mozgovej smrti. Po tom už je človek mŕtvy a o umieraní sa nemôžeme baviť. Apropo – darcovia sú väčšinou ľudia, ktorí mali autonehodu, pokúsili sa o samovraždu (strelné poranenie mozgu) a tak podobne – ich prechod do stavu hlbokého bezvedomia väčšinou je veľmi rýchly a ešte pred príchodom do nemocnice.  Od momentu, keď ich privezú do nemocnice  po moment, keď u nich je diagnostikovaná smrť mozgu sa už takmer nikdy nepreberú k vedomiu.

„Tak ako, zmenili tieto informácie váš pohľad na „darcovstvo orgánov“?“ – Nezmenili vedúcko. Len ma utvrdili v tom, že túto stránku musí písať absolútny sociopat bez štipky morálky.

Na záver opäť nechýba výzva k odmietnutiu darcovstva orgánov.

No a napokon to autor korunuje výrokom „Na úplný záver ešte chceme zdôrazniť, že my nie sme proti darcovstvu orgánov ako takému. Práve naopak, podporujeme ho. Týmto článkom iba poukazujeme na neľudskú stránku súčasného transplantačného systému.“ – Isteže, opäť klasický modus operandi – my nič, my muzikanti.

Tak čo vy na to? Bolo dno aj na pomery stránky Bádateľ.net prerazené?