Vitamín C – mýty a fakty

V súčasnosti zažíva céčko tzv. Boom. Veľa ľudí o ňom číta na rôznych fórach, diskusiách o zdraví a podobne. Nedávno sa mi dostala do rúk kniha s názvom “Vitamín C a megaskorbická liečba” (autor: Peter Tuhársky), ktorá sa tvári vedecky a poukazuje na až neuveriteľné (priam biblické) liečebné možnosti céčkom. Dá sa povedať, že obsahuje všetky existujúce (vedecky aj nevedecky podložené) indikácie jeho využitia. Prišlo mi to ako skvelý nápad, napísať akúsi recenziu tejto knihy a tým zároveň potvrdiť alebo vyvrátiť niektoré bežne šírené tvrdenia.

Skôr než prejdem k samotnej knihe, rád by som sa zastavil pri všeobecných informáciách, ktoré sa bežne učí každý lekár, biológ, chemik, farmaceut, veterinár alebo iný vedec v rámci prírodovedných odborov.
Čo je to vitamín C? Kyselina askorbová (čo je chemický názov céčka) alebo tiež askorbát, je vo vode rozpustný vitamín, ktorý je pre život človeka nevyhnutný. Slovo vitamín samo o sebe znamená, že si telo túto látku nevie samo vyrobiť a musí ju teda prijať v potrave. V rámci živočíšnej ríše sme smoliari, okrem nás, ľudí, nemajú túto schopnosť iba dva druhy tzv. vyšších primátov, niektoré vtáky a hlodavce. Ostatné živočíchy majú enzým, ktorý je schopný biosyntézy askorbátu. Prečo to tak je, je ťažko povedať. Pravdepodobne sme túto schopnosť stratili v procese evolúcie nejakou mutáciou.
Vitamín C je kofaktorom viacerých enzýmov v tele (čo znamená, že bez neho by tieto enzýmy nemohli plniť svoju funkciu) a má významný vplyv na tvorbu kolagénu. Medzi veľmi známe účinky patria antioxidačné vlastnosti – inhibuje oxidáciu iných molekúl, čo je dôležité, keďže nedostatok antioxidantov (nielen céčka, ale aj vitamin E, glutatiónu, niektorých enzýmov atď.) spôsobuje oxidatívny stress, čo vedie k poškodeniu buniek. Vitamín C sa nachádza aj v žalúdočnej šťave, kde zabraňuje tvorbe konkrétnych mutagénov.
Ak je céčka veľmi málo, až žiadne (avitaminóza), vzniká ochorenie skorbut, ktoré sa prejavuje únavou, letargiou, anémiou, bolesťami kĺbov, svalov, krvácaním (často z ďasien), poruchou hojenia, psychickými, neurologickými zmenami a v prípade neliečenia až smrťou. Našťastie je v súčasnosti veľmi zriedkavé. Existujú hypotézy, že chronický nedostatok céčka je jednou z príčin aterosklerózy. Skúma sa súvis mierne zvýšenej hladiny céčka so zníženým rizikom kardiovaskulárnych štúdií, no je potrebný ďalší výskum na jednoznačné závery. Terapeuticky sa používa iba ako prevencia skorbutu (dostatok céčka je v potrave, samozrejme, za predpokladu, že máme pestrý jedálniček), ako adjuvantná terapia sa používa pri rôznych, najmä infekčných ochoreniach, avšak sám o sebe ich nelieči!!!

Tak prejdime k veci! Celá knižka je pomerne dlhá a venuje sa rôznym témam, od histórie, medicíny, chémie až po biológiu, takže nie je v mojich silách komplexne sa vyjadriť ku všetkému. Podrobnejšie rozoberiem iba medicínsku stránku. Celá kniha sa zameriava na intravenózne podanie megadávok Céčka, až okolo 30 g, a to aj pri terapii bežnej nádchy či chrípky. Len pre porovnanie, podľa WHO je odporúčaná denná dávka pre dospelého muža 90 miligramov, pre ženu 75 miligramov. Dávka sa zvyšuje v tehotenstve, niektorí odporúčajú zvýšiť dávku u fajčiarov atď., ale to stále ani zďaleka nedosahuje takéto megadávky.
Zopár vecí na úvod. Po prvom rýchlom prečítaní som narazil na niekoľko menších chýb. Už v abstrakte sa píše, že nie sú známe prípady toxického predávkovania vitamínom C a že jediným známym prejavom je mierna hnačka. Našiel som zopár zdrojov (1, 2), ktoré poukazujú na súvis megadávok vitamínu C a zvýšenie rizika vzniku obličkových kameňov. Pri zvýšenom príjme kyseliny askorbovej dochádza k zvýšenému vylučovaniu oxalátov, ktoré tvoria kryštáliky a kamene v obličkách, resp. v odvodných močových cestách. Mimochodom, tento fakt sme sa učili ešte v rámci výučby biológie na strednej škole. Samozrejme, spomínaný vedľajší účinok nie je častý, u ľudí so zdravými obličkami a s dostatkom vitamínu B6 by nemalo hroziť nijaké nebezpečenstvo. Iné popísané vedľajšie účinky sú napr. supresia produkcie progesterónu (jeden z pohlavných hormónov u žien). Hoci to nie je dokázané ako kauzálna príčina, uvažuje sa aj o vysokých dávkach vitamínu C.
Ďalej sa v abstrakte píše:

“Výskum megadávok vitamínu C je na pokraji záujmu medicíny a väčšina lekárov v bežnej praxi takéto využitie nepozná”.

To nie je pravda, stačí si otvoriť pubmed.com a zadať slovo “ascorbic acid”. Ihneď bolo nájdených 2248 štúdií a článkov. Okrem toho, terapiu Céčkom využívajú u niektorých pacientov na onkológii (k nádorom sa vrátim neskôr). Ja osobne som držal v ruke chorobopis pacienta s feochromocytómom a metastázami, ktorému bola na základe existujúcich štúdií, ktoré dokazovali určitý efekt u tohoto KONKRÉTNEHO nádoru, schválená experimentálna terapia vitamínom C. Čiže opäť tvrdenie, ktoré si autor knižky takpovediac „vycucal z prsta“. Antilekárska nota je však známym nástrojom šarlatánov.
Ak sa pozrieme na zoznam použitej literatúry, tak si všimneme, že autor čerpal aj od MUDr. Elekovej – česká (alternatívna) lekárka, na ktorú nedávno podali trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy. Lekárka totiž vyhlasuje, že očkovanie je nepotrebné až škodlivé. Skrátka na základe týchto niekoľkých informácií už možno odhadovať, že kniha nie je hodnoverná a ťažko zisťovať čo je pravda (nájdu sa v nej aj pravdivé tvrdenia) a čo je upravená pravda až klamstvo. Okrem toho v predslove nechýba odkaz na benevita.sk, čo je stránka, kde sa predávajú rôzne pofidérne výživové doplnky a čudesné alternatívne spôsoby terapie. Ja to teda celé chápem ako šikovnú reklamu.
Následne príhovor autora trochu odporuje celej filozofii, ktorú popísal v abstrakte, a síce, že lekári nevedia o tejto problematike skoro nič.

“Ak niekto prikročí k praktickému uplatneniu týchto informácií, napríklad sa rozhodne použiť niektorý z uvedených postupov, a sám nie je lekárom, mal by konať pod vedením lekára, alebo prinajmenšom s jeho vedomím.“
Každopádne sa to inak ani nedá, lebo väčšina laikov si nevie doma napichnúť žilu a spustiť 20 gramov céčka…
A posledný bod, než sa začnem zaoberať konkrétnym využitím vitamínu: v úvode autor uvádza, že vychádza

„z publikovaných prípadových štúdií a praktických klinických skúseností, a doplnené sú hypotézami a náhľadmi ich autorov na mechanizmy účinku týchto postupov“.

Sám teda priznáva, že si vyberá zo štúdií len to, čo sa mu páči a domyslí si ako to napísať aby to sedelo jeho teórii.

A konečne praktické informácie. Preskočím kapitoly a začnem 6. kapitolou: Využitie vitamínu C pri konkrétnych stavoch.

Vírusové infekcie:
Píše sa, že je treba dodržiavať Klennerovo pravidlo: „Liečba je úspešná len vtedy, keď je intenzívna. Dávky vitamínu C musia byť masívne a časté a musia sa podávať pravidelne vo dne v noci.“
Klenner bol americký lekár, ktorý experimentoval s vitamínom C. Vraj inšpiroval aj Paulinga k tomu aby presadzoval terapiu Céčkom.
Ja som našiel na internete zmienku o troch jeho štúdiách, venovali sa najmä poliomyelitíde (detská obrna) a jej terapii céčkom. Štúdie sú z rokov 1949, 1952 a 1951. Bohužiaľ, keďže ide o staré štúdie, nebol k dispozícii ani text, ani abstrakt, jediná možnosť ako si prečítať jeho štúdiu, je zohnať si odborný časopis z týchto rokov. Neviem teda, akú mal metodiku výskumu, aké mal výsledky, skrátka nič konkrétne. V roku 2002 vydal iný lekár, Thomas Levy, recenziu na jeho štúdie, keďže išlo o pomerne kontroverznú tému. Chcel zistiť, či Klenner naozaj na niečo prišiel, alebo má iba nesprávne výsledky. Výsledok je: jeho výskum nezodpovedá štandardom modernej metodológie, nemožno teda brať jeho výsledky za pravdivé.

Ďalej sa píše, že C je vhodný na terapiu nádchy. Na internete som našiel len štúdie, ktoré sa zaoberali vírusom chrípky, k nádche sa nenašlo nič. Povedzme, čisto hypoteticky, že to je pravda. Bežná nádcha sa lieči 7 dní. Spôsobuje ju najčastejšie koronavírus, rhinovírus alebo RS vírus. Ak by som chcel liečiť nádchu megadávkami vitamínu C, musel by som ísť minimálne k ambulantnému lekárovi, ktorý mi vitamín podá. 7,5 g vitamínu C stojí okolo 16- 20 eur. Poisťovňa to neprepláca ani onkologickým pacientom. Keby som sa chcel liečiť napr ja, podľa Klennera by som potreboval prijať 1 gram vitamínu C každú hodinu, po 2 dňoch 10 g denne. To by ma stálo cca 150 eur, ak by som sa liečil iba 3 dni!!! A okrem toho by som blokoval ambulanciu celý deň, lebo by som musel byť neustále napojený na infúziu. Asi by som radšej ten týždeň poležal. Skrátka, poukazujem absurditu záležitosti. Štúdie ukazujú, že suplementácia vitamínu C vitamínovými doplnkami pri nádche nemá vplyv na jej výskyt v populácii. Zvýšiť príjem vitamínu C sa odporúča, skráti sa trvanie nádchy, ale určite nie v megadávkach.

Pri víruse chrípky to je iná vec. Podľa viacerých štúdií (1, 2) vitamín C tento vírus ničí. Opäť, ako monoterapia je to nezmysel. Intravenózne podanie by pripadalo do úvahy v kombinácii s antivirotikami u pacientov s ťažkými komplikáciami chrípky. Ako podporná terapia stačí počas chrípky zvýšený príjem vitamínu C citrusovými plodmi a/alebo celaskonom. Určite výraznejšie pomôže oseltamivir, ktorý čím skôr je podaný, tým je výraznejšia šanca na vyliečenie. Sú na to dôkazy v zmysle EBM. Napr. ak podáte oseltamivir do 24 hodín od objavenia sa príznakov, skráti sa ochorenie o niekoľko dní.
Ďalej sa píše, že céčko je zázračný liek na infekčnú mononukleózu, ktorú vyvoláva Epstein-Barrovej vírus. Podľa jednej štúdie to naozaj funguje, ale iba v umelých podmienkach, mimo tela a v tele nijako neovplyvní vývoj choroby.

Na pásový opar (herpes zoster) môže mať céčko pozitívny vplyv v tom zmysle, že zmierni bolesti, resp. znižuje riziko vzniku postherpetickej neuralgie, teda bolestí spôsobených trvalým poškodením nervu. Určite ale trvalo nezničí vírus, ktorý ostáva v tele po celý život.
Bežný herpes vyvoláva vírus herpes simplex (HSV1). V tomto prípade som naozaj našiel štúdiu, ktorá vraví, že C má význam v KOMBINOVANEJ terapii herpesu.
Osýpky – našiel som štúdiu, ktorá hovorí, že vitamín C ani E nemajú vplyv na ich vývoj a priebeh.
Poliomyelitída (detská obrna) – celá práca doktora Klennera spočíva najmä v tom, že dokázal vyliečiť deti s poliom len pomocou vitamínu C. Ja som úplnou náhodou našiel odborný článok, ktorý hovorí, že skorbut sa môže prejavovať ako pseudoparalýza!!! Tu už síce zachádzam do špekulácií, ale teoreticky (ak chceme veriť, že Klenner vedome nezavádzal pri výskume) mohlo dôjsť k zámene diagnóz. Tým pádom by celá jeho práca bola postavená na zlom základe. Nenašiel som žiadnu štúdiu, ktorá by dokazovala, že polio sa dá vyliečiť vitamínom C.
Encefalitídaštúdia hovorí, že pacienti infikovaní vírusom kliešťovej encefalitídy nemali nijaké zmeny hladiny vitamínov. Opäť som tu našiel malú, ale podstatnú chybu, pri herpetickej encefalitíde dochádza k úmrtiu v 70% a nie v 30% prípadov.
Podobne v prípade ostatných ochorení (AIDS, besnota, atď.) som nenašiel nič, čo by potvrdzovalo účinok vitamínu C. V niektorých prípadoch je však už uvažovanie o takejto liečbe absurdné.. napr. v prípade besnoty máme efektívny spôsob liečby, resp. ochrany aj po kontakte s ochorením. Ak sa po pohryzení besným zvieraťom stihne podať očkovacia látka skôr, než vírus napadne centrálny nervový systém, je všetko OK. Ak sa však nepodá, smrť si po pacienta príde prakticky v 100% prípadoch. A to mimoriadne krutým spôsobom pri plnom vedomí. Neriskoval by som smrť terapiou vitamínom, zvlášť ak neexistuje nič, čo by nasvedčovalo možný úspech…

Parazity
Uvádzajú terapiu trichinózy. Ide o červa svalovca špirálovitého (trichinella spiralis), ktorý sa zapuzdrí vo svale a spôsobuje bolesť, horúčky, atď. Existuje zopár, a tým myslím naozaj málo štúdií o terapii tejto choroby vitamínom C, ale ani jedna nebola na ľuďoch, iba na zvieracích modeloch. K vyliečeniu choroby nedošlo, iba k úprave niektorých vnútorných parametrov.

Baktérie
Záškrt – opäť nijaký dokázaný efekt, okrem toho máme na záškrt efektívne lieky (a hlavne – efektívne očkovanie). Opäť tu hrozí smrť, čiže by som veľmi neexperimentoval. Našťastie, vďaka očkovaniu je na Slovensku záškrt minulosťou už desiatky rokov. Dúfajme, že to tak ostane aj napriek snahám pána Filla.
Tuberkulóza – istý efekt sa pozoroval (1, 2), ale opäť to chorobu nevylieči.
Priznám sa, že ostatné (čierny kašeľ, osteomyelitída, helicobacter, …) som už nevyhľadával.
Z farmakodynamického pohľadu mi to príde nelogické, že nejaká molekula dokáže, údajne, zničiť všetky škodlivé mikroorganizmy, či ide o vírusy RNA, vírusy DNA, baktérie G+, G-, intracelulárne baktérie, červy… a našim vlastným „dobrým“ baktériám nič nespraví. Neverím, že v prírode existuje látka, ktorá selektívne ničí len to, čo človeku škodí. Samozrejme, nie je podstatné v čo verím, ale aké sú fakty a dôkazy, ktoré vyššie spomínané tvrdenia nepotvrdili.

Ostatné pseudoindikácie:

Septický šok je ďalšia téma, ktorou sa autor knihy zaoberá. K tomu poviem iba toľko: ak by som ako lekár liečil akýkoľvek šok vitamínom C, tak by som sa poriadne dlhú dobu musel dívať na panorámu Ilavy cez malé, mrežované okienko. To je, asi ako keby som pacientovi s infarktom myokardu začal masírovať nohy. Šok znamená taký pokles tlaku krvi, že nedochádza k vyživovaniu životne dôležitých orgánov a hrozí ich „odumretie“ – laicky povedané. Septický šok má k tomu navyše príznaky vysokej teploty, poruchy koncentrácie kyslíka v krvi a masívnu infekciu v tele (tzv. otrava krvi). Ako by sa niekomu upravil tlak z 80/40 na 120/70 len vďaka vitamínu? Ako by vitamín vedel, že teraz treba zvýšiť tlak? Prečo by ho nezvyšoval aj u zdravého človeka? V knihe sa píše, že vitamín C umožňuje dostatočnú produkciu NO (oxid dusnatý). Zhodou okolností ide o molekulu v tele, ktorá má najsilnejší vazodilatačný účinok, efekt by teda mal byť, že sa tlak ešte viac zníži.
Ďalej sa, vraj, vitamínom C dajú liečiť otravy alkoholom, CO, hubami, hmyzom, medúzami, hadmi, … Jednoducho liek na všetko. Panacea (–> patognomický príznak šarlatánstva). Akurát to nikto nikdy neoveril, a ak aj autor knihy udáva nejaké pseudodôkazy, tak kombinuje chémiu a svoje hypotézy.
Otrava barbiturátmi, amfetamínmi – obe skupiny látok majú protichodný efekt. Barbituráty človeka utlmia, uspia, upokoja, amfetamíny naopak prebudia, naštartujú, bude viac agresívny, sexuálne aktívny a pod. Výplach žalúdka má v terapii oboch dokázané úspechy.
Otrava pesticídmi… nebudem čitateľa zaťažovať tým, čo v tele robia, ale stopercentne tu nepomôže nič iné (a iné by bolo hrubou chybou), než atropín.
Popáleniny, radiáciu, chronické ochorenia spojiva, schizofrénia, vrodené ochorenia, atď. som už vynechal, pretože si nemyslím, že je potrebné tu niečo dokazovať. Dokazovať mal niekto iný.

Rakovina
Aké sú fakty?
Vitamín C sa využíva v paliatívnej terapii niektorých onkologických pacientov. Neviem ako inde, v Košiciach je to na žiadosť pacienta, ktorý je ochotný za céčko zaplatiť. Ako som spomínal, 7,5 g stojí okolo 20 eur. Mesačne to pacienta vyjde okolo 1000 eur.
Existujú štúdie, ktoré potvrdzujú, že dochádza k zlepšeniu stavu pacienta. Zatiaľ ale nie je publikovaný prípad vyliečenia vitamínom C. Viem, že sa v praxi vyskytli zaujímavé prípady, napr. pacient s kolorektálnym karcinómom v ťažkom stave, bol mu podaní vitamín C a stav sa zlepšil, dokázal absolvovať ešte niekoľko chemoterapií, o ktorých si lekári mysleli, že už nezvládne. Došlo k predĺženiu života. Čakať ale, že vďaka vitamínu nádor zmizne, je hlúposť. Na dosiahnutie zlepšenia museli pacientovi podať až toxické dávky.

Na začiatku sme spomínali, že vyššie hladiny vitamínu C majú súvis s nižším rizikom vzniku niektorých nádorov. Podľa epidemiologických štúdií sa to týka konkrétne karcinómu orofaryngu, pažeráka, žalúdka, hrubého čreva a pľúc. Neexistujú však nijaké dôkazy potvrdzujúce kauzálnu úlohu vitamínu C pri vzniku karcinómov.
Onkológovia neodmietajú vitamín C, v prípade skorej diagnostiky ale existujú efektívnejšie postupy ako odstrániť nádor. K tejto terapii sa teda pristupuje u pacientov s veľmi zlou prognózou a to iba na zlepšenie stavu. Terapia vitamínom sa využíva aj v praxi, v prípade záujmu je na internete k dispozícii napríklad rozhovor s onkológom MUDr. Vincentom Alakšom.
Treba mať na pamäti, že slovo rakovina je skoro taký široký pojem, ako slovo chronická choroba. Existujú stovky rôznych nádorov, rôzne sa liečia, rôzne sa prejavujú. Nemožno teda povedať, môj  známy s feochromocytómom dostal túto terapiu, ja mám glioblastóm – chcem tiež.

Čo píše kniha?
Rôzne pseudoteórie, ako napr. rakovina je výsledok poruchy procesu hojenia, vitamín C zlepšuje hojenie ergo vylieči nádor. Vitamín C tlmí transkripčný faktor HIF-1, ergo lieči nádory. Nie všetky nádorové bunky majú HIF-1 a taká nádorová bunka má veľa mechanizmov ako zabezpečiť svoj rast, preto je terapia problematická. Zablokovaním nejakého génu sa veľa nevyrieši, ak to nie je ten správny gén. V opačnom prípade by už dávno existovali lieky s vynikajúcimi výsledkami.

Ako ale vedecky vysvetliť zlepšenie stavu? Stále sa o tom robia štúdie, zatiaľ sa vie, že vitamín C ovplyvňuje zápalovú aktivitu a pravdepodobne preto zlepšuje stav onkologických pacientov.

Ak máte záujem o podrobnejšie, relevantné a vedecky podložené informácie o vitamíne C, odporúčam prečítať si článok, ktorý bol vypracovaný v rámci WHO v roku 2004.