Viacerí priaznivci a čitatelia nám poslali tento článok, a prosili nás o vyjadrenie sa k problematike, ktorá sa v ňom opisuje. Článok takmer v pôvodnom znení prebral portál vysetrenie.zoznam.sk
O podobnej problematike, inom dezinformujúcom článku, ktorý sa zaoberal niečim podobným, sme už raz písali. V oboch prípadoch ide o pohrávanie sa s termínom „Warburgov efekt“ a „Warburgova hypotéza“, čo nie je to isté, ako neskôr uvidíte.V úvode článku sa uvádza citát Dr. Georga Crile, ktorý sa týka acidózy. Bohužiaľ, článok neuvádza o ktorého presne ide. Boli totiž dvaja, obaja sa sa volali celým menom George Washington Crile a obaja boli chirurgovia. Ide o otca a syna. Podľa krátkeho prieskumu publikačnej činnosti sa dá predpokladať, že autorom výroku je starší z nich, ktorý sa acidózou vo svojej práci zaoberal, napríklad v súvislosti s anestézou. Nepodarilo sa mi nájsť presné okolnosti a kontext daného výroku, najčastejšie som ho našiel na stránkach venujúcich sa alkalickej diéte a alternatívnej medicíne. Neviem preto povedať, ako bol skutočne myslený, ale je pravdou, že acidóza od určitého momentu ohrozuje pacienta na živote. Ale aby takáto situácia nastala, musí dôjsť k veľmi vážnej poruche regulačných mechanizmov, ako si neskôr ukážeme. Rozhodne sa nejedná o stav bežný, resp. závislý od stravovania.
Poďme na text článku. V úvode sa píše o „ZAPOMENUTÝ OBJEV NĚMECKÉHO DRŽITELE NOBELOVY CENY“. Neviem, ako si autor článku predstavuje význam slova „zabudnutý“, ale ja osobne nepovažujem za zabudnuté niečo, o čom sa píše v takmer každej monografii venujúcej sa metabolizmu nádorových buniek, k čomu PubMed nájde 817 záznamov, čomu sa venujú vedecké články z rôzných uhlov pohľadu (1), (2), (3), vrátane možného terapeutického využitia (4), čomu sa venujú celé monografie, a čo v neposlednom rade nájdete priamo na Wikipédii, hneď v článku o pánu Warbugovi. A aby bola informácia skutočne dokonale utajená, má Warbugov efekt pre istotu vlastné heslo a článok na Wikipédii. Tomu vravím supertajomstvo. O čom tento efekt v skutočnosti je, si povieme ďalej.
To, čo v článku nasleduje, nemá s realitou nič spoločné a ide o veľmi hrubé zavádzanie čitateľa. Dozvedáme sa, že Warburg dostal Nobelovu cenu za „oficiálne objavenie príčiny rakoviny“ a „vie o tom len veľmi malý počet ľudí na svete“. Na to prvé sa teraz pozrieme, to druhé myslím po predošlom odstavci už nepotrebuje komentár.
Dostal Otto H. Warburg Nobelovu cenu? Dostal, naozaj v roku 1931. Warburg skutočne nie je žiaden šarlatán, je to veľký vedec minulého storočia, ktorý priniesol svetu unikátny kus poznania o bunkovej respirácii a o metabolizme nádorových buniek a na jeho práci stojí dnes veľký výskum. To, že jeho objavy sú takto pokrivené šíriteľmi nezmyslov, je prinajmenšom veľmi smutné. Za jeho prácu ho vedecká sféra odmenila tým najprestížnejším ocenením vo vedeckom svete. Každá Nobelova cena má však výslovne uvedené, za čo bola udelená. V prípade Dr. Warburga to bolo:
„for his discovery of the nature and mode of action of the respiratory enzyme“ – teda: „za objav povahy a spôsobu fungovania respiračného enzýmu“
Každý si to môže overiť na oficiálnej stránke Nobelových cien. Prečo autor píše niečo úplne iné – dôvodom je, že si to buď nevyhľadal, alebo pravda veľmi nepasovala do kontextu prekrútenej reality.
Autor článku však tvrdí, že „Warburg totiž podrobně popsal , že rakovina je vlastně jen vnějším výsledkem a zcela přirozenou reakcí buněk každého živočišného i rostlinného těla na nefyziologické stravování a zároveň velice nezdravý způsob života.“
Toto jednoducho nie je pravda a je to jednoducho vymyslená lož.
Warburgova hypotéza o vzniku rakoviny vôbec nezahŕňa otázku stravovania a životného štýlu. A rastliny už vôbec nie. Warbug vo svojej teórii o primárnej príčine vzniku rakoviny, ktorú publikoval v Science, formuloval, že príčinou premeny zdravých buniek na bunky zhubné je zmena v bunkovej respirácii. Pozoroval totiž, že nádorové bunky získavajú energiu (tvoria molekuly ATP) prednostne formou glykolýzy, ktorá je síce nezávislá od kyslíka, ale menej energeticky výhodná. Výsledkom je totiž pryruvát resp. laktát, ktorý má vo svojej molekule uložené ešte značné množstvo neuvoľnenej chemickej energie. Za normálnych okolností sa pyruvát následne spracúva v procese oxidatívnej fosforylácie enzýmami Krebsovho cyklu a dýchacieho reťazca. Tento proces sa deje za prítomnosti kyslíka v mitochondriách, čo sú bunkové organely (súčasti), ktorých úlohou je tvorba energie (5), (6), (7). Tento proces je však v nádorových bunkách výrazne potlačený, miesto neho je prítomná výrazná prevaha gykolýzy – to je Warburgov efekt.
Vysvetlení príčin je viacero. Jedno z možných vysvetlení je, že nádorové bunky potrebujú deaktivovať mitochondrie aby sa vyhli apoptóze – bunkovej smrti, ktorá s mitochondriami súvisí. Resp. – reaktiváciou mitochondrií by pravdepodobne bolo možné spustiť v nádorovej bunke apoptotický proces. Tejto téme sa venuje výskum – napr. (8), (11), (12) a môže byť veľmi sľubným terapeutickým prístupom . Zatiaľ však ide len o štádium laboratórnych experimentov. Veľmi komplexný pohľad na možné terapeutické využitie Warburgovho efektu prináša článok (9). Skúšali to aj na kvasinkách (10). Ďalšie výskumy poukazujú na súvis so zvýšenou aktivitou niektorých enzýmov (13). Zdá sa, že výsledný metabolický stav je pre nádorové bunky výhodný (14), (17). Mechanizmy však dodnes nie sú úplne pochopené.
Tu sa dostávame k pointe toho, prečo je rozpor medzi pôvodnou hypotézou Warburga a tým, čo dnes nazývame Warburgov efekt. Warburg vo svojej hypotéze predpokladal, že poškodenie bunkového dýchania je primárna, teda prvotná zmena (napr. v dôsledku nejakého toxínu pôsobiaceho na dýchací reťazec, napr. kyanid), ktorá vedie k transformácii bunky na nádorovú. Treba si však uvedomiť, že Warburg túto hypotézu formuloval ešte v 20-tych rokoch – bola odrazom poznatkov v danej dobe. Teda cca 30 rokov pred popísaním štruktúry DNA (Watson a Crick ju popísali v roku 1953 (22) ) a tým pádom de facto zrodom molekulárnej genetiky. Vtedy nemohol vedieť nič o genetickej podstate rakoviny, o protoonkogénoch a tumor-supresorových génoch, ich mutáciách a pod. Za takmer 100 rokov sa výskum onkogenézy posunul značne dopredu a dnes vieme, že proces nádorovej transformácie je vo svojej najzákladnejšej podstate podmienený nutnými zmenami v genóme bunky, ktoré vedú k strate regulácie a nekontrolovateľnému deleniu bunky a v neposlednom rade – k schopnosti metastázovať. To všetko v sebe zahŕňa nádorová genetika (15), (16). Warburgov efekt však do týchto zmien zapadá. Zmeny v genóme bunky vedú zároveň k zmenám v produktoch týchto génov, ktoré, okrem iného, vedú aj k zmenám metabolizmu – jednou z nich je zmena spojená s týmto efektom (4). To z neho robí, ako sme uviedli vyššie – vhodný terč možnej protinádorovej terapie.
Warburgova hypotéza teda už úplne nezapadá do dnešných poznatkov o vzniku rakoviny – Warburgov efekt nie je príčinou, ale je dôsledkom rozvoja nádorového procesu a sním súvisiacich genetických zmien a zároveň ho podporuje, resp. je pre bunku pri nádorovej transformácii výhodný.
Náš článok sa však rozhodol realitu si prifarbiť po svojom. A tak vznikol neuveriteľný nezmysel – zmiešanie Warburgových poznatkov so šarlatánskou teóriou o prekyslení organizmu nesprávnou stravou ako o príčine všetkých chorôb sveta.
Zatiaľ čo Warburgova teória aj efekt sú reálne, prekyslenie organizmu resp. tkanív v súvislosti so stravou je úplným výmyslom, ktorý absolútne ignoruje základnú fyziológiu tela. Podrobne o prekyslení a o jeho absolútnej nezmyselnosti rozoberá náš článok, avšak ešte podrobnejšie sa o ňom dočítate tu a po anglicky aj tu.
Základnou informáciou je – bez ohľadu na to, čo jete, či to je racionálna diéta, vegetariánska strava alebo hamburgery 5 krát denne – že vašou stravou si n.e.m.ô.ž.e.t.e meniť pH vnútorného prostredia. pH vnútorného prostredia vášho tela, a teda celkovej extracelulárnej tekutiny v tkanivách, ktoré je zlúčiteľné so životom osciluje len okolo cca 1 bodu stupnice pH, pričom fyziologické pH je 7,40 +/- 0,04. A táto hodnota sa stravou u inak zdravého človeka nemení. To, čo ešte viac poukazuje na nezmyselnosť snahy o „zásaditejšie prostredie“ je fakt, že telo lepšie toleruje acidózu, teda pokles pod 7,36 ako alkalózu, teda vzostup nad 7,44. Ide o jednu z najprísnejšie strážených hodnôt organizmu, kvôli ktorej má telo vyvinuté mimoriadne účinné nárazníkové mechanizmy. Na to aby došlo k poruche, musí byť prítomná závažná porucha v metabolizme – napr. diabetická ketoacidóza, alebo v regulačných orgánoch – obličky a pľúca. A aj v takomto prípade telo dokáže do značnej miery poruchu kompenzovať (zjednodušene – keď je problém v pľúcach, pomôžu obličky, ked je problém v obličkách, pomôžu pľúca).
Preto tvrdenie článku: „Nezdravá kyselost, nebo naopak prospěšná zásaditost organizmu je ale především výsledkem stravy, kterou jíme.“ je úplný nezmysel. Zdravý je fyziologický stav, ktorý si telo udržuje samo a do ktorého nám nedovolí nijako zasiahnuť stravovaním.
Prostredie nádorových tkanív je kyslé preto, že ako bolo uvedené vyššie, výsledným produktom metabolizmu glukózy je v prípade nádorových buniek laktát, a ten je kyslý. Ide teda o lokálnu laktátovú acidózu. Tá je však, ako sme uviedli, dôsledkom Warburgovho efektu a ten je výsledkom a NIE príčinou nádorového procesu. Článok však tvrdí presný opak, a síce, že kyslosť v tkanive spôsovuje nádorovú premenu. Je to teda opäť hrubá lož.
Ešte väčším nezmyslom je tvrdenie „Jste-li hodně zakyselení, vašemu organizmu automaticky chybí kyslík“ – zníženie pH (kyslosť) v tkanive vyvolá zvýšenie uvoľňovania kyslíka naviazaného v krvi. Ide o tzv. Bohrov efekt (posun). To čo vytvára nedostatok kyslíka v nádorovom tkanive je okrem iného aj jeho rýchly rast, ktorému však nezodpovedá patričný rozvoj cievneho zásobenia, nádor je teda „podvyživený“ krvou.
Najkyslejším miestom v ľudskom tele je sliznica žalúdka, kde pH v klesá až na hodnoty 1-2. Kyslé prostredie sa rovnako nachádza v obličkách a močových cestách, kde pH moča dosahuje často hodnoty nižšie ako 6. Ak by bola pravda, čo tvrdí autor, ľudstvo by už dávno vymrelo na rakovinu žalúdka a obličiek či močového mechúra. Jeho teória v článku je absolútny nezmysel, popierajúci fyziológiu a patológiu.
Autor v článku ďalej rozoberá, ktoré potraviny majú aký vplyn na acidobázickú rovnováhu – je to však úplne jedno, žiadna z potravín, ani po strávení a zmetabolizovaní, či už vo výsledku na zásadité alebo kyslé odpadové zložky, nijako neovplyvní ani pH, ani nemá negatívny celkový vplyv na acidobázickú rovnováhu. Tieto tvrdenia sa nikdy nedokázali. Metabolizmus je postupný a prípadné zmeny vo vnútornom prostredí sa okamžite vyrovnávajú. Prvotné údaje, ktoré poukazovali na zvýšenie rizika osteoporózy pri zvýšenom vylučovaní kyslých metabolitov resp. príjme fosfátov, sa pri veľkých metaanalýzach nepotvrdili (18), (19), (20), (21).
American Institute for Cancer Research a Canadian Cancer Society majú tak isto v otázke prekyslenia a rakovine jasno – je to ničím nepodložený nezmysel.
Áno, jedno je treba povedať – strava má vplyv na rozvoj rakoviny a na zdravie celkovo. Zdravá strava je prevenciou mnohých ochorení, vrátane tých nádorových. A preto sa treba zdravo stravovať, je to jedno zo základných preventívnych opatrení, ktoré človek môže vykonávať. Nepodkladajme ho však prosím absolútnymi výmyslami a nezmyslami o prekyslení a úplne nereálnymi konštrukciami, ktoré ignorujú doterajšie poznatky a kombinujú spolu nesúvisiace veci. Pestrá, vyvážená výživa je vedecky potvrdený ochranný faktor pred mnohými ochoreniami – napr. (22), (23), a to stačí racionálne zmýšľajúcemu človeku na to, aby sa tým aspoň trochu riadil. Nepotrebuje na to žiadne košpiračné mýty o „dokonalom utajení zo ziskuchtivých príčin“.
Vo výskume rakoviny nastal značný pokrok, výskum je rozsiahly a na základe jeho výsledkov boli objavené terapeutické možnosti, ktoré umožnili výrazné zlepšenie prežívania pacientov alebo zvýšenie šance úplného vyliečenia. Na ukážku uveďme objav a získanie protilátok proti HER2/neu receptoru, ktoré sa používajú pri liečbe niektorých zhubných nádorov prsníka alebo objav inhibítorov receptorov spriahnutých s tyrozín-kinázou. Tieto poznatky už pacientom prinášajú reálny klinický úžitok a nikto ich pred svetom nijako netutlal a neskrýval, rovnako ako nikto neskrýva Warbugov efekt.
Tieto konšpiračné formulky nechýbajú pri takmer žiadnej „alternatívnej informácií“ pre pacientov. Autori podobných stránok by si mali uvedomiť, že takéto zjavné vyvolávanie senzácií a rozdúchavanie nenávistných vášní a paranoje proti ozajstnej medicíne a farmácii len zdôrazňuje nedôveryhodonosť alternatívnej medicíny, ktorá je už aj tak značná kvôli nedostatku resp. úplnej absencii vedekcých dôkazov.
Na záver ukážka najväčšieho nezmyslu – „Jak již bylo řečeno, je zcela nemožné, aby rakovinu dostal člověk, který se stravuje zdravě, pije hodně čisté vody a pravidelně cvičí či pracuje fyzicky přiměřeně.“ – toto tvrdenie je neúctou voči všetkým tým pacientom, ktorí aj napriek zdravému životnému štýlu podľahli nádorovým ochoreniam. Každý z nás má genóm, ktorý v sebe nesie potenciálne riziko rozvoja nádorového ochorenia. 100% ochrana a prevencia pred ním neexistuje.
Na záver ukážka toho, ako autor článku neváha prisúdiť niekomu zásluhy, ktoré mu nepatria. Theodore A. Baroody a Robert O. Young – obom autor prisudzuje titul MUDr. – teda doktor medicíny Aká je realita?
Theodore A. Baroody DC, ND, Ph.D, Dipl. Acu – teda žiaden titul MD – Medical doctor
Robert O. Young ND, PhD, ScD – z univerzity, ktorá nemá akreditáciu – opäť, žiaden titul MD
Priznávanie nezaslúžených titulov je naozaj úbohým pokusom dodať svojim výmyslom vierohodnosť.
Myslím, že viac už povedať netreba.
Ak sa Vám článok páčil, môžete mu dať hlas na vybrali.sme.sk a pomocť ho tak zviditeľniť pre širší okruh ľudí.