Dnes si na úvod položím otázku: „No dobre, mám benígny/malígny nádor, ten rastie resp. tvorí metastázy. Ale ako ma zabije?“

Odpoveď je stručnejšia ako by ste si mysleli. Rakovina vás môže zabiť rôznymi spôsobmi. Keďže táto odpoveď je stopercentne pravdivá, ale iste neuspokojivá, posnažím sa rozšíriť ju.

Ako ste sa mohli v minulom článku dočítať, bunky nádorov sa viac či menej podobajú bunkám pôvodného tkaniva z ktorého nádor vznikol. V prípade benígnych nádorov sa podobajú tak veľmi, že je často problematické ich vôbec odlíšiť a označiť za (benígne) nádorové. Aj keď je všeobecne známe, že benígne nádory ľudí nezabíjajú, isté škody napáchať môžu. Typickým príkladom je tzv. meningeóm, vnútrolebečný nádor vyrastajúci z pavúčnice (jedna z mäkkých mozgových plien), ktorý často prerastá do tvrdej mozgovej pleny. Meningeóm síce nespôsobuje deštrukciu tkaniva prerastaním do neho a ani netvorí vzdialené metastázy. Napriek tomu dokáže vyvolať mnohé neurologické príznaky spôsobené mechanickým útlakom mozgového tkaniva v mieste svojho výskytu. Rovnako, mechanickým útlakom môže byť benígnym tumorom perforované črevo, môže dôjsť k stlačeniu žíl, tepien, rozrušeniu kostí. Okrem týchto príkladov netreba zabúdať ani na stránku estetickú, podkožné tukové nádory – lipómy iste nikomu na kráse nepridajú.

Špecifickým príkladom účinku nezhubných nádorov na ľudský organizmus je tzv. paraneoplastický syndróm (vyskytuje sa aj pri zhubných nádoroch viď. ďalej). Prejavy paraneoplastického syndrómu sú rôzne, spravidla ide o účinky hormónov, ktoré produkuje nádorova masa tkaniva. Typickým príkladom je nádor nazývaný feochromocytóm (často nezhubný, čoraz častejšie sa však stretávame s jeho zhubnou formou), je to nádor drene nadobličiek produkujúci katecholamíny (adrenalín, noradrenalín). Nadprodukcia týchto hormónov vyvoláva zvýšený krvný tlak, nadmerné potenie, búšenie srdca. Iným príkladom je benígny nádor hypofýzy – prolaktinóm. Tento nádor produkuje nadmerné množstvo hormónu prolaktínu, ktorý je za normálnych okolností zodpovedný za rozvoj mliečnej žľazy a produkciu mlieka v tehotenstve. Je logické, že nadmerná produkcia v čase mimo tehotenstva je patologická u žien aj u mužov. U žien sa prejavuje stratou menštruačného krvácania, produkciou mlieka, neplodnosťou a u mužov impotenciou. Častým prejavom sú aj poruchy zraku spôsobené mechanickým útlakon optickej dráhy.

Neprirodzená produkcia hormónov sprevádza aj výskyt malígnych nádorov. Malobunkový karcinóm pľúc často produkuje adrenokortikotropný hormón, vazopresín, menej často gonadotropín, tyreotropín, parathormón, kalcitonín alebo rastový hormón. Erytropoetín – hormón podporujúci tvorbu červených krviniek môže byť produkovaný karcinómom obličky, pečene, popripáde tzv. hemangioblastómom mozočka. Vysvetlenie sprevádzaných príznakov spojených s nadmernou produkciou týchto hormónov presahuje rámec tohto článku, preto odkazujem na učebnice fyziológie resp. stránku www.wikiskripta.eu.

K mechanizmom, ktorým malígne nádory poškodzujú pacientove telo patrí samozrejme rovnako ako pri benígnych nádoroch aj mechanický útlak okolitých štruktúr. Podstatným dielom prispievajú k celkovému rozvratu vnútorného prostredia organizmu aj nadmerné výživové požiadavky nádorov ako i deštrukcia funkčných buniek (napríklad v pečeni) a ich nahradenie funkčne menejcennými bunkami nádoru. K funkčným zmenám zaradzujeme aj zmenené menej odolné kostné nádorové tkanivo. V prípade agresívneho rastu nádoru sú časté aj krvácania spôsobené prerastaním do ciev, ako i zlomeniny spôsobené vplyvom rastu metastáz. Zabúdať netreba, ani na jeden z najčastejších prejavov karcinómu hrubého čreva a konečníka – mechanická obštrukcia čreva resp. konečníka.

Významným systémovým následkom rozvoja malígneho nádorového ochorenia je nádorová kachexia. Nádorová kachexia je multifaktoriálne podmienená progresívna strata svalovej hmoty neovplyvniteľná nutričnou podporou. Príčin tohto stavu je viac, k najvýznamnejším patrí strata chuti do jedla a chronický zápalový stav vyvolaný nádorom. Pri zápale sa začína tvorba tzv. tumor necrosis factor alfa – TNFalfa (inak nazývaný aj kachexín) niektorými imunitnými bunkami. Táto látka v spolupráci s ďalšími proteínmi tvorenými počas zápalu (interleukín 1beta, interferóny) navodzuje tzv. hyperkatabolický stav metabolizmu, teda stav pri ktorom dochádza k rozkladaniu svalových bielkovín.